VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20160615

REFLEXÃO BA PARTIDO DEMOCRÁTICO Housi Dom Norberto do Amaral Bispo Diocese Maliana

REFLEXÃO BA PARTIDO DEMOCRÁTICO
Housi Dom Norberto do Amaral
Bispo Diocese Maliana

QUEM AMA, FAZ O QUE QUER
St. Agostinho
Dom Norberto do Amaral
Presidente Partido Democrático, Secretário Geral, hamutuk ho membros tomak nebe hau hadomin. Ohin ita libur hamutuk iha fatin ida ne’e, hodi halo reflexão uituan kona ba ita ema nia moris, nebe halibur malu hodi hatetu no hanoin kona ba moris libur mutuk político nian ida, nebe marca ninia existência iha rai Timor-Leste ida ne’e.

Atan oan agradece ho neon, ba imi nia convite hodi convida mai hato’o reflexão simples oan ne’e. Hau hein katak, reflexão simples oan ne’e bele contribui ba existência libur mutuk politico ida ne’e nian no mos bele loke mos horizonte foun ba libur politico ida ne’e ninian rasik. Tanto convite no hatan ba convite, hanoin rua nebe hasouro malu, no hanoin rua nebe iha hanoin ida nebe positivo. Hanoin positivo iha tulun malu ba diak, ema Timor oan sira nia moris no nia destino iha rai doben ida ne’e.

Hanoin positivo ida ne’e, iha ema neon nain ida nebe anónimo dehan nune’e: pensando positivo, a vida flui muito melhor. Motivação e autosuficiência são essenciais para viver bem. Lembre-se sempre: lutar sempre, vencer talvez, desistir nunca hanoin positivo eh diak, halo moris ne’e nasuli diak liu. Motivação no autosuficência buat rua nebe importante tebes atu bele moris diak. Hanoin beibeik ba katak: luta bebeik, manan dala ruma, maibe halai hosi funu mak lae.

Hanoin ida nebe klean no as tebes. Hodi hanoin katak, moris ida nebe ita ida-idak iha ona ita nia liman, hakarak eh lakohi ita tenki lori ba oin, labele pára. Pára katak mate. Basá nudar Santo Agostinho dehan: Não vês que somos viajantes? Se tu me perguntas: o que significa viajar”. Eu respondo com uma plavara: é avançar. Experimentais isso em ti, que nunca te satisfaças com aquilo que és, para que sejas um dia aquilo que ainda não és. Avança sempre! Não ficas parado no caminho = ó la hatene katak ita ema lao rai ida? Se ó husu mai hau, saida mak lao rai? Hau hatan ba ó ho liafuan ida deit: mak lao ba oin. O sei koko ida ne’e iha ó an rasik buat ida ne’e, katak ó sei la haksolok ho buat nebe ó iha daudaun, atu loron ida ó bele sai buat nebe seidauk iha ó nia an. Neduni, labele maten iha fatin, tenki bok-an.

Habadak liafuan katak moris atu sai diak tenki iha hanoin nebe positivo no lao ba oin nafatin, enquanto sei moris, atu ho motivação no autosuficiência nebe ita ida-idak iha, bele alcança ita nia mehi sira.

Dom Norberto do Amaral & Adriano Nascimento
Buat hirak ne’e hotu mak reflecte iha imi [PD] nia visão nebe hakarak kaer metin iha imi nia nação TL nia Independência no Soberania, hodi compromete-an realiza desejo rai TL nian sai sociedade ida nebe moderna, civilizada, justa, igualidade no próspera, hodi tau iha prática ordem pública, moral, transparência no promove estabilidade mundo nian nebe duradoira. No nia missão nebe imi fo ênfase liu iha verbos eh kata-kerja sanulu resin rua eh tolu, hanesan tuir mai ne’e: civlizar, acomodar, capacitar, construir, involver, defender, reforçar, igualar, realizar, lutar, promover no estabelecer. Civilizar e educar=povo ida nebe responável no hatene nia deveres no nia direitos; acomodar=aspiração povo nian; capacitar= hetan recursos humanos nebe qualificável no crítico; construir=sociedade ida nebe livre no responsável; involver = povo iha governação; desenvolver = cooperação ho nações estrangeiras; defender=separação kbi’it legislativo, executivo no judiciário; reforçar=sistema segurança; igualar=género; realizar=conservação Meio ambiente; lutar=bem estar do povo; promover=cultura timorense; estabelecer=justiça ba ema hotu. Iha verbos sira ne’e hatudo ona, hanoin ida nebe ho hahalok nebe dinâmico, katak bok-an beibeik eh la pára hodi avança ba oin, ba imi nia compromissos sira ho nação no sociedade Timorense. Moris ida nebe activo, laos passivo hodi hakarak atinge mehi nebe imi hakarak to’o ba. Liu-liu, iha ne’e manisfesta imi nia: desejo/kehendak nebe as; atenção nebe makas no preocupação nebe bo’ot, tan deit domin mak dudu imi, nu’udar São Paulo dehan: O amor de Cristo absove-nos.

Hare didiak no hare klean liu, hau bele dehan katak buat hirak ne’e hotu resumo deit ba liafuan ida deit: domin. Domin ba imi nia nação nebe imi hakarak diak. Diak nação ida ne’e, bok imi atu libur imi nia kbi’it tomak atu hulan lisuk hodi lao ba oin. Maski todan, maibe hamutuk bele, nu’udar proverbio Indonesia nebe dehan: Berat sama dipikul, ringan sama dijinjing. Iha ne’e atu mehi no hanoin diak sira, bele realiza sai tuir lolos nia dalan, tenki tau ba imi an, ukun domin. Domin iha ne’e laos ida nebe mundano eh profano nian, maibe domin ida nebe sobrenatural. Ne’e domin Maromak nian. Eh ho São João nia liafuan karik dehan katak: Domin mak Maromak rasik. Domin ida ne’e oinseluk, hosi domin ita ema nian. Tanba domin ida ne’e, hakarak deit ema seluk nia diak, liu fali nia an rasik, hanesan imi nia matebian Presidente do Partido Democrático, Fernando La Sama dehan: Ha’u nia dignidade la as liu, dignidade nação nian. Eh imi RENETIL sira dehan: mais vale sem titulo do que sem a nação. Ba ida ne’e St. Agostinho dehan: Quem ama faz o que quer. Certamente liafuan ida ne’e refere ba domin Maromak nian, tanba domin iha fatin hotu-hotu entre fatin hirak ne’e, domin ne’e iha: Existe na adversidade, prudência na prosperidade, forte no sofrimento, alegra-se com boas obras, está acima da tentação, na generosidade e hospitalidade, agradável entre verdadeiros irmãos, paciente com a falta de fé. Este é o espirito dos livros sagrados. A virtude da profecia. A salvação dos mistérios. É a força do conhecimento. A generosidade da fé. A riqueza para os pobres. A vida aos moribundos. O amor é tudo = domin ne’e iha dificuldade eh susar sira, makas iha terus laran, haksolok ho hahalok diak, iha tentação nia leten, iha laran diak eh luak no oinnain simu bainaka, laran maus iha belun sira nebe los nian, paciente wainhira kuran fiar. Nia mak espirito livro santo sira nian. Virtude ba profecia. Maksoy ba misterio sira. Nia mak kbi’it matenek nian. Laran luak fiar nian. Riko-soy ba kiak sira. Moris ba ema sira nebe besik atu mate. Domin mak buat hotu ne’e.

Dom Norberto do Amaral/PD
Buat hirak ne’e hotu, hatudo imi nia domin bo’ot ba Nação Timor-Leste, hodi haluha tiha imi nia an hodi buka diak deit ba rai doben Timor-Leste ida ne’e. Iha ne’e, imi barak mak mate, barak mak aleijado no barak mak sei moris no sasin ba hahalok bo’ot no as ida ne’e. No imi hakarak kaer nafatin imi nia ideal ida ne’e ba oin, katak avançar, laos parar, hodi alcança nação ida nebe próspera e feliz.

Ba ida ne’e, iha psicologia, ema neon nain sira define ita ema ne’e nia psikis/kejiwaan ne’e, hatur iha base hat. Base hat mak ne’e: domin/ksolok, força, cólera, tristeza. Força, cólera no tristeza mak domina ema, então sei lori deit ema, ba desespero, frustração, sem futuro no mate deit. Maibe sorte ba, iha ida primeiro ne’e: domin/ksolok. Basá domin/ksolok iha função atu controla sira nain tolu. Nia função mak ne’e: halós/aperfieçoar/Menyempurnakan; hamatan/cuidar/memilihara; hametin/asegurar/meneggakkan.

Ba buat hirak ne’e, hau bele dehan katak Partido Democrático ida nebe ho espirito jovem nian ho nia visão foun, hakarak hatur didiak Nação ida ne’e iha nia identidade rasik, tuir valores sira nebe iha nia laran. Hahalok balu nebe hatudo sai tiha, sei hatudo nafatin ohin no sei hatudo nafatin ba loron aban bainrua. Ba ida ne’e mak Partido Democrático, hau dehan tiha ona, katak Partido Jovem nian. Jovem nebe ho ideal as hodi buka diak deit ba nia nação no nia povo. Hein katak ideal no hanoin diak hirak ne’e metin iha imi nia fuan ida-idak. Ba ida ne’e mak ohin imi halibur-an iha fatin ida ne’e. Tanba loron ohin mak importante, tuir Dalai Lama nia hanoin nebe dehan: Só existe dois dias no ano, que nada pode ser feito. Um se chama ontem e o outro se chama amanhã. Portanto hoje é o dia certo para amar, acreditar, fazer e principalmente viver = iha tinan nia laran iha deit loron rua, nebe ita labele halo buat ida. Ida ita hanaran Horiseik no ida seluk ita hanaran Aban. Neduni Ohin mak loron nebe los. Loron los atu bele hadomin, fiar, halao no liu-liu atu bele moris. Neduni, nudar dehan, hau mos dehan ohin mak loron nebe los atu imi hametin imi libur malu, haklean imi nia mehi no kaer metin imi nia principios sira, maski hasouro dificuldades oin-oin, maibe perseverante nafatin iha imi nia ideal sira, ho coragem lao ba oin, hodi hasouro situação nebe pior liu ida ohin loron karik. Se imi metin nafatin,  loron ida, imi sei haksolok, eh loron matan sei mosu ba imi, basá iha adagio latim ida nebe dehan: ad augusta per angustia. Eh iha provérbio Indonesia nian nebe dehan: bersusah-susah dahulu, bersenang-senang kemudian. Tanba la iha deit tempo bainloron ba nafatin, maibe sei iha mos tempo udan ben nian, nebe habokon no hamoris buat hotu atu sai matak hodi fó fuan.

Foto Hamutuk PD ho Dom Norberto do Amaral
Ba ida ne’e hau husu ba imi ida-idak atu hadook-an tiha hosi sala capital hirak ne’e: loko-an=hau mak hatene deit; karakten=hau mak halo deit; hanoin foer=moris moral nebe la diak; hirus makas=problema ki’ik eh bo’ot ho nervos deit; laran moras=maluk nebe serviço diak eh fo kna’ar ruma iha governo halo fuan moras; barukten=husik ba ema seluk mak halo, hau hein deit; oportunista=ideal la metin, buka deit oportunidade atu haksoit ba fatin seluk hanesan lekirauk iha aileten tur la metin hodi husik hela nia principios sira. Hanoin ba Proverbio Indonesia nian nebe dehan: Bersatu kita teguh, bercerai kita runtuh. Tau no kuda iha imi an virtude hirak ne’e: haraik-an, loke liman ba malu, laran mos, paciência, hadomin, badinas no kaer metin ideal hodi buka. Halo nune’e imi lao tuir lolos lialos no lialos ne’e sei lori imi ba ksolok. Basa Jesus rasik dehan: “A verdade vos libertará”.


Canossa Has-Laran/Dili, 11/06/2016

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.