VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20120310

Satire: Husi “Raison d’état” ba “L’état c’est moi”

Martinho G. da Silva Gusmão

Wainhira funu entre religião sira (dala walu) nahas, hahu século XVII rai Fransa monu tama iha situação política ida nakonu ho caótica no hamlaha todan, pesti mos babeur sira tomak. Tan ne’e mak makaer ukun sira hakarak harii Estado (state building) ida liu husi reconstrução social no política, hametin “autoridade” ho damen no unidade nia laran (peace building). Imperador Henrique IV mak sai hanesan pioneiro hodi hamrik iha oin hodi hametin Estado ne’e.

Maibe, figura ida nebe maka’as liu mak Armand Jean du Plesis, duca husi Richelieu no Cardeal Santa Ecclesia Romana (1585–1642). Maski, Fransa halo mudansa radical no revolucionário husi “Estado Católico” ba “Estado Laico”, maibe Cardeal ida ne’e sai nafatin hanesan figura ida nebe eminente. Pelo menos, hare husi publicações critico barak to’o ohin loron nebe dedica ba ninia pensamento. Wainhira ita le livro no artigo sira kona ba Cardeal de Richelieu, mosu pergunta boot ida – “bele ka lae ita halo buat hotu hodi Estado nia naran?” Tan husi ninia doutrina política mak mosu conceito básico “Raison d’état” (razão do estado), no wainhira nia hanahas ninia ukun, Fransa tama fali crise foun ida liu husi slogan política “L’état, c’est moi” (Estado mak hau). Pressão política no anarkismo família real balun, halo katak “padre sekular” sira halo “clandestina” hamutuk ho grupo anti monarquia halo “guerrilha” hodi ikus mai hamosu “revolução Frances” (1789). Wainhira manan tiha funu, no Fransa sai tiha republica democrática, revolucionarista sira “joga sai padre sira”, declara sira mesak mak funu-nain no aswain. Slogan “liberté, egalité, fraternité” nakfera. Liberté – hamosu liberalismo. Egalité hamosu socialismo. Maibe, fraternité apaga tiha iha ideologia política tan conceito ida ne’e mai husi padre sira nebe hola parte iha revolução. Husi ne’e mak ohin loron iha constituição barak ema hakerek kona ba “separação entre Igreja e política” (iha Timor Leste “separacao entre religião e estado”).

“Raison d’état”

Cardeal de Richelieu sai hanesan premier ministre quase omnipotente iha tinan 18 nia laran (1624 – too mate) iha gabinete Imperador Luis XIII nia laran. Husi nia mak titulo “Primeiro Ministro” hetan knar no kbit boot. Molok nia, PM hanesan infeita de’it (bayang-bayang) Imperador (kaisar) nia posição. Cardeal de Richelieu mak hahu formula “autoritarismo centralizado”, nebe ikus mai sai modelo ba quase Europa tomak. Maski nia hakruk ba Imperador, maibe atu dehan lolos karik, buat hotu iha nia liman laran – política externa, interna, defesa no seguransa too policia secreta moderna (nia mak harii ba dala uluk). Maski nia la’os administrador no reformador diak ida (bele aat nian). Maibe, nia “homem do estado”, ka father of modern state form.

Concretamente atu dehan saida? Maski fisicamente nia isin fraco, maibe ninia inteligência no coragem hasoru atentado barak, impõe ho meios tomak ninia autoridade no poder absolutista husi Imperador hasoru anarquista sira, autonomia feudal, parlamento nacional, calvinista sira (protestante) too infrenta população tomak; Cardeal de Richelieu mos halo política externa hodi hametin dominação Frances nian, liu-liu atu hasoru Espanha, Germânia no Inglaterra.

Ninia mérito boot liu – no la iha ema ida mak bele nega – mak oinsa nia halo estratégia liu husi raciocínio geopolítica hasoru conflito nebe mosu iha Espanha no Sacro Império Romano hodi hametin Fransa nia posição liu husi dalan prudente no hamutuk ho “batina-mean” cardinalícia. Husi nia mak Fransa sai tiha modelo Estado moderno ba Europa tomak. Husi nia mak Fransa sai mos potencia cultural hodi hamosu “época Frances”.

Maibe, doutrina política boot liu nebe nia contribui ba mundo tomak mak wainhira nia hanorin kona ba raison d’état – katak, ba Estado nia diak no nia moris, ita bele usa dalan saida deit. Raison d’état mak sai sasukat ba ba interesse tomak, hanesan mos ba interesse ecclesial (uma kreda) no confissões seluk. Tan ne’e, hasoru invasão husi liur ka husi laran, Igreja tem que halo buat hotu atu defende raison d’état. Nune’e, maski ema dulas ibun ba Bispo no Cardeal ida ne’e, nia halo buat hotu atu defende soberania husi ninia Estado (sa tan, nia mos Premier Minstre). Wainhira cardeal de Richelieu mate, ema balun hanoin katak Amo Papa Urbano VII hasai liafuan hanesan ne’e, “If there is a God, the Cardinal de Richelieu will have much to answer for. If not ... well, he had a successful life” (cf., H. Kissinger, Diplomacy: 58). Atu hatudu katak, Roma la fo lisensa ba Cardeal de Richelieu atu halo política. Maibe, tan povo tomak hadomi “batina mutin” ne’e ninia política, então Roma halo de’it piada ida ne’e ... “Se Maromak iha, Cardeal de Richelieu sei iha buat barak atu hatan (ba Maromak). Se lae ... hm, nia mak moris diak liu hotu ona”.

“L’état, c’est moi”

Liafuan ida ne’e Imperador Louis XIV mak hatoo ba Parlamento Frances nian iha 13 Abril 1655. Iha ninia tempo, “La construction de la paix” no “Reforcement de l’état” hahu hasoru desafio no obstáculo barak. Husi rai laran, tan Imperador hakarak kaer hamutuk “potestas” (terrestre) no “auctoritas” (celestial): ukun lalehan no rai tomak. Husi rai liur, mosu ona “balance of Power” husi Germânia, Áustria, Rusia no Grande Britania hasoru Império Romano, no hanesan ne’e sira lakohi ona simu dominação Fransa no Espanha. Louis XIV hakarak atu hametin nafatin dominação Fransa nian. Maibe, iha rai laran mosu problema social, política no economia, ameasa ba unidade no estabilidade nacional. Hasoru buat hirak ne’e nia dehan “L’état, c’est moi” (Estado mak hau) ne’e atu taka PN nia ibun. Imperador ida ne’e proclama nia an nu’udar “Le Roi Soleil” (Liu rai loron nian, Maromak oan). Ho titulo ida ne’e nia hakarak justifica oinsa mak poder Lalehan no rai nian nia kumu mesak iha liman laran. Nia hatutan saida mak Cardeal de Richelieu hanorin kona ba “raison d’état” sai fali “L’état, c’est moi”.

Iha 2003 hau ba ona palácio governo/ palácio imperial iha Versaille. Louis XIV (Louis quatorze) harii palácio ida ne’e nu’udar simbol atu hatudu oinsa mak ninia autoridade centralizado. Palácio ne’e luan tebes. Iha parte balun wainhira nia hakarak hasoru malu ho membro PN. Iha parte nebe nia usa atu hasoru malu ho poder judiciário. Iha parte nebe nia usa atu hasoru malu ho autoridade religiosa sira.

Hanesan juiz ka policia hakarak atu halo julgamento ba crime ki’ik ka boot, sira hein la Louis XIV ninia hanoin. Maski, judiciário hatun katak Maun Abut ruma ka ami nia lian Macassae dehan “Bere” ruma mak halo crime hasoru humanidde atu tama dadur, Louis XIV bele hasai decisão oinseluk. Nia bele lori hamutuk Ministre Justice atu hasai dadur husi prisão. Wainhira PN husu atu halo “moção de censura”, Louis mai husi nia palácio, hanesan atu dehan “Hau mak ne’e!” Membro PN mos mate fatin kedas. Katak, hau mak estado. Ne’e duni, hau hakarak hasai ema husi dadur laran, ne’e hau nia “urusan”, imi iha PN laran nonok tiha.

Louis XIV bele hatudu an nu’udar Premier Ministre. Nia foti ministro sira. Maibe, decisão iha nia liman. Educação diak ka aat, depende ba Louis XIV nia hakarak. Atu hanorin labarik sira husi dadaer too kalan, fo han hemu, fo hatais no haruka escola gratuito mos mai husi Louis XIV nia sentimento. Ministro da educação la diak liu “ayam potong” ida atu Imperador manda tun manda sae. Maibe, liu-liu tan Ministro la iha duni capacidade, ka, hili husi “Yes man” ida. Ministro sira seluk la diak liu, la aat liu. Naton deit. Importante ba Louis XIV katak nia hili ema sira ne’e atu infeita deit. Buat hotu iha nia liman laran.

Doutrina L’état, c’est moi fo duni liberdade tomak ba Louis atu halo tuir nia hakarak. Estado mak hau: ha’u nia kabun makili, estado mos makili hotu; ha’u nia kabun bosu, estado mos bosu hotu; hau hamnasa katak estado mos hamnasa; ha’u tur hanoin kona ba questão urgente ka tão fundamental, katak, ema seluk labele hanesan hau, tan hau mak estado, hau mak representa povo, la’os intelectual sira nebe legitima an nudar representa povo. Hahalok teatrikal atu hatudu katak Louis XIV bele halo buat hotu, wainhira povo hakilar kona ba hamlaha, nia hamrik tiha iha palácio hodi haruka nia Ministro sira fahe pão atu sira han. Nia trata nia ministro intelectual sira la diak liu bidon mamuk nebe tarutu boot.

Cardeal ka bispo ka padre sira mos tuir “tradição” hakruk ba Louis XIV. Bainhira “batina mutin” sira ne’e hahu halo critica, nia sei hatan “imi nonok tiha”, hau mak estado. Hau halo ona capela, Igreja no escola. Imi hein simu deit. Hau mak estado. Igreja lalika legitima nia an nudar representa povo. Iha ninia palácio laran, Louis XIV harii duni capela luxu ida atu reza, no bolu padre ka bispo atu mai celebra missa ba nian ho família sira. Hau mak estado. Estado mak hau. Atu hatudu katak nia bele hamahan ema hotu, Louis XIV loro-loron fahe pão iha ninia palácio ba ema ki’ak sira, fo osan ba idoso no deficiente sira. Hau mak estado. Estado mak hau. Ba nia, bispo ka padre sira sai diak, anjo no santo tan hakruk ba ninia ordem. Bispo no padre sira sai sala nain no diabo, tan halo critica hasoru ninia plano no projecto.

Aaah!! Tan sa mak lao dook? Louis XIV iha Timor Leste karik hanesan los Jendral Besar TNI Soeharto. Liu husi Golkar no ABRI, Soeharto harii capela no igreja hodi fo facilidade barak ba Bispo no padre sira iha Timor Timur. Tempo neba. Buat hotu Soeharto halo “demi membangun masyarakat Timor Timur yang masih ketinggalan dalam pembangunan”. Ne’e hanesan ohin loron ita dehan political good will. Maibe, political good will sempre política. No política la’os mai husi lalehan. Política ne’e ita ema isin no klamar, fuan no aten mak halo. “Setulus-tulusnya pikiran, sehalus-halusnya hati, tetaplah terbuat dari daging juga ... apalagi politik” – ida ne’e mak dala ida Romo Y.B. Manguwijaya dehan ba hau (wainhira hau halo entrevista kona ba politika iha Timor Timur atu halo hau nia tese). Buat boot liu nebe Soeharto halo mak Catedral Díli no facilita visita Santo Padre João Paulo II too halo Estatua Cristo Rei. Ne’e political good will husi Soeharto.

Maibe, keta bok Soeharto. Ko’alia kois Ibu Tien Soeharto ne’e katak kontra Estado. Bok kois deit Tomy Soeharto ka Mbak Tutut bele hamosu problema grave. Hau mak estado. Estado mak hau. Hau nia família ba estado. Estado mak hau nia família. Ninia resultado, ema sira hanesan Jendral Beny Moerdani mos bela lakon husi Soeharto nia oin, tan brani hateten sai katak Soeharto nia oan sira “corrupto”.

Tan ne’e, ita bele imagina oinsa mak nia ran sae no tensaun tun wainhira nia hatene katak Igreja Católica Timor nian mesak traidor – “Uskup dan para pastor di Timor Timur itu pengkhianat; tidak tahu berterima kasih; bermuka dua; tidak paham pancasilia; pemberontak, GPK ...”! Tan sa? Tan Soeharto harii ona capela bara-barak, ajuda escola católica no fo osan ba projecto padre sira maibe, Bispo mak hamrik iha oin husi fali “referendum” ka “daerah khusus católico”. Ikus mai Jendral TNI Beny Moerdani ran sae no insulta padre sira no dehan “Uskupku yang bloon” (my stupid Bishop). Maibe, dignidade da pessoa humana la sukat ho osan, capela (maski reboka deit). Sa tan osan ne’e la’os Soeharto nia aman ka abon mak fo ... osan estado nian, osan povo nian. Povo Indonésia. Estado Indonésio.

“Cahier du quatre monde”

Hmm!? Ita fila ba Fransa. Hare katak, Louis XIV nia capricho halo ema hotu nisik ona, nune’e mosu ona clandestina atu halo revolução. “Padre secular” sira nebe servisu iha áreas rurais hahu forma clandestina. Famosu liu mak Padre Jean Meslier (1664–1729). Ohin loron, “padre secular” hetan naran simpático “Amo lulik diocesano”. Uluk, sira moris iha área rurais tan kaer aisuak no hein karau hodi halo natar atu han hemu. Estado la fo buat ida. Igreja mos la dun tau matan ba sira. Sira mak hanesan “voice of voiceless people”. Baibain ukun nain sira dehan “Amo lulik sira lalika foti an nudar representante povo. Tan, sira rona ema ida rua deit. Hau mak estado. Hau rona povo husi palácio governo ka palácio imperial”.

Manuscrito husi Padre Meslier fo inspiração barak ba “o amor pela humanidade” (domin ba ema nia moris). Ida ne’e bele lori ema ba “revolução”. Tuir Padre Meslier nia hanoin, “Uma vez humanista, essa revolta, esse não ao mal do mundo, a uma realidade vigente, será a mais pura expressão de solidariedade, o que a torna ‘irmã gêmea’ da compaixão”. Wainhira Amo-lulik ne’e mate ona mak ema hahu descobre ninia manuscrito sira. Liu-liu escritor hanesan François-Marie Arouer (1694–1778) ka nia naral luta nian mak Voltaire. Nia mak hametin no hatudu mata-dalan ba revolução. Iha tempo revolucao nia laran ne’e mak padre secular sira hakerek documento importante ida “cahier du quatre monde” (caderno husi quarto mundo; buku tulis dari dunia ke-empat). Idéia base husi ‘caderno’ ne’e mak solidariedade fraterna. Hamutuk ho revolucionarista sira, sira hato’o petição ba Louis XIV atu harii Fransa iha base “liberté, egalité, fraternité”.

Loron 14 fulan julho tinan 1789, revolução arebenta. Versailles monu. Bastille nu’udar símbolo ba regime autoritário mos rahun. Maibe, revolução Frances nian hamosu ideologia boot rua: liberalismo (mai husi “liberté”) no socialismo (mai husi “egalité”). Conceito “fraternité” lakon ba nebé? Conceito “fraternidade” lakon husi aparelho político Fransa nian, tan revolucionarista sira la hakarak atu Amo-lulik sira continua iha “pengaruh”. Sira hakarak “haketak tiha Igreja husi Estado”. Nune’e, “cahier du quatre monde” mos sira halakon tiha.

Lição aprendida ba ita

Ita mos halo revolução. Husi ne’e mak Constituição RDTL ka ita nia Lei-Inan hakerek buat furak ida, “... assegurar o principio da separação de poderes na organização do Estado e estabelecer as regras essenciais da democracia pluralista, tendo em vista a construção de um pais justo e prospero e desenvolvimento de uma sociedade solidaria e fraterna(preâmbulo).

Ita mos halo revolução. Buat furak ida mos, wainhira herói boot hakerek “prefacio” ba ha’u nia livro ida – “A redundante vitoria de 30 de Agosto de 1999, permitiu um outro ambiente político em Timor Lorosa’e. A sensação da liberdade estava ofuscada pela destruição de Setembro e, psicologicamente, toda a gente se sentiu vitima. ‘Ser vitima’ significa ‘ser sofrido’ e ‘ter sofrido’ significa ‘ser heroi’. E nesta confusão de espíritos, aparecem muitos ‘herois’! E são, por conseqüência, esquecidas as pessoas que tornaram ou ajudaram a fazer alguns ‘herois’. E estas pessoas esquecidas são a Igreja de Timor, mais objectivamente os ‘batina mutin’, que tudo deram para que as aspirações do povo timorense se tornassem numa realidade política” (cf. Kay Rala Xanana Gusmão “prefacio”, in Martinho G. da Silva Gusmão, Menyongsong Tahun Pembebasan: xviii – xix).

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.