VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20161124

OGE 2017: Investimento injusto ba Municipiu 12 kompara ho Oecusse

OGE 2017: Investimento Injusto ba Municipiu 12 Kompara ho Oecusse 

Tama-mai Baucau Timor-Leste
Dili, Forum Haksesuk (FH). Orçamento Geral Estado (OGE)2017 investimentu injusto  ba municipius 12 komparando ho investimento ba Oecusse. Tuir estudante Faculdade Economia UNTL, Ivan Soares katak, "OGE 2017 ba Oecusse liu husi ZEESM total USD 172,110 miloens kompara ho seitores 6 ne´ebe afeta ba moris povu tomak iha municipius 12", haktuir Estudante Faculdade Economia UNTL ne´e. Haktuir tan Ivan Soares, "seitores 6 mak importante hetan osan hamutuk USD 22, 578 miloens".

Iha debate OGE 2017, bankada Partido Democratico (PD)  ható ninia ponto liu deklarasaun (TVTL, 23/11/2016),  katak, "Iha razaun fundamental 6 mak motiva Partido Democrático hodi foti konkluzaun ne’e: 

1). Governu seidauk tau prioridade sériu no proporsional, hodi dezenvolve setor agrikultura, komérsiu no indústria, turismu, edukasaun, saúde, be mos no saneamentu, no setor interligadu sira seluk. Basa, alokasaun orsamentu ba setor hirak ne’e, ki’ik teb-tebes kompara ho setor sira seluk hanesan projetu ZEESM no Tasi Mane. Planu orsamentu 2017 hatudu katak, governu aloka osan ba setor produtivu 6 iha leten hamutuk USD 22,578 miloens deit, ho nia diskrisaun hanesan tuir mai: agrikultura USD 3,151 miloens, saúde USD 2,0 miloens, edukasaun USD 2,419 miloens, bee no saneamentu USD 5,7 miloens, Komérsiu no indústria USD 7,853 miloens, no ba turismu USD 1,455 miloens. Enquanto iha setor seluk hanesan ZEESM governu aloka kedas osan hamutuk USD 172,110 miloens, no ba projetu Tasi Mane hamutuk USD 49,3 miloens, nune, total orsamentu ba setor rua deit hamutuk USD 221,41 miloens; 

2). Governu seidauk sériu hodi kria kondisaun máximu, atu insentiva investimentu ki’ik no médiu, liu hosi dalan fo kréditu ba emprezáriu Timor oan sira hodi halo negósiu, no povu Timor-Leste em jeral hodi hadi’a sira nia moris. Realidade hatudu katak, Emprezáriu Timor oan labele halo projetu bot, tanba banku estranjeiru sira limite montante ba kréditu, mos fo funan nebe bot, nune, osan hirak ne’e tama hikas ba kofre banku estranjeiru nian;

3). Governu mos seidauk sériu hodi diversifika osan mina nian, liu-liu halo investimentu iha rai laran. Governu la iha vontade diak ka la sériu atu buka fontes de reseita seluk nebe pontensial teb-tebes, por exemplu halo investimentu iha área telekomunikasaun, hodi sosa Timor Telecom. Tuir Partido Democrático nia haree katak, Timor Telecom nudar fontes de reseitas potensial ba nasaun, tanba iha projetu lubun ida iha Timor Telecom, hanesan projetu telefone, Fibraóptika ho kabú submarinu, nebe bele hatama osan bot ba kofre Estadu nian, iha tempu badak nia laran;

 4). Governu la tau prioridade máximu ba nesesidades bazíka povu nian. Pelu kontráriu, governu halo fali mega projetu hanesan aeroportu internasional iha Oecusi-Ambeno, auto estrada iha kosta sul, sosa aviaun nebe servi deit Oekusi, no la semu ba munisipiu sira seluk, nebe iha ona aeroportu, nune, bele buka osan hodi hatama ba  kofre estadu nian;

5). Governu la konsistente ba planu estratéjiku de dezenvolvimentu nebe haktuir katak, iha 2016 be mos tenki kanaliza no instala hotu ona, iha eskola hotu-hotu. Infelizmente, realidade hatudu katak, eskola barak mak seidauk iha be, nune, estudante no profesor sira ba sintina iha ailaran ka fila hikas ba sira nia uma;

6). Governu halo diskriminasaun ba povu iha prosesu instalasaun eletrisidade. Suco no aldeia lubun ida iha nasaun ne’e, mak sei moris iha nakukun laran to’o agora, maske sira nia vizinhu moris ona iha naroman nia laran. Fiu tara lemo-lemo liu hosi sira nia aldeia no suku, airin eletrisidade butuk no soe hela iha sira nia suco no aldeia laran, maibe atu tama ona 2017, povu sira ne’e seidauk hetan eletrisidade. Ezemplu konkretu maka suco Tohumeta, Laulara nebe besik Dili, Kapital nasaun nian, mos seidauk hetan eletrisidade (FH, 23/11/2016)".

Tuir mai komparasaun osan ba ZEESM no seitores 6:

1. Osan ba Zeesm iha OGE 2017 hamutuk:   USD 172,110 miloens   
2. Seitores 6 hamutuk ba teritoriu tomak:  USD 22,578 miloens deit
  1. Agrikultura USD 3,151 miloens;
  2. Saúde USD 2,0 miloens;
  3. Edukasaun USD 2,419 miloens;
  4. Bee no saneamentu USD 5,7 miloens;
  5. Komérsiu no indústria USD 7,853 miloens;
  6. Turismu USD 1,455 miloens. 


Referencias: 
Transmisaun direta TVTL (23/11/2016), 
Forum Haksesuk (FH), edisaun Quarta-feira (23/11/2016) 
http://forum-haksesuk.blogspot.com/2016/11/deklarasaun-politika-bancada-partido.html 

24.11.2016
FH Dili

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.