VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20150903

Massacre 27 Agostu 1999 iha Tapo/Memo no Massacre Setembro Negro 1999 iha Maliana

Massacre 27 Agostu 1999 iha Tapo/Memo no Massacre Setembro Negro 1999 iha Maliana

Hakerek Na’in: Moisés Vicente

Moisés Vicente
Iha tinan 16 liubá fó hanoin ba ita hotu katak, ohin loron 27 fulan Agostu tinan 2015 oinsa atu hatene nafatin istória passado hodi hanoin hikas istória kontinua sai istória ba jerasaun foun. Buat ne’ebé militar Indonesia halo intimidasaun ba ema Timor-oan ne’ebé hakarak desidi mesak nian ukun rasik-án.

Lo’os duni ita hotu la sente loron muda ba kalan, fulan muda ba tinan, massacre ne’ebé akontese iha loron Sesta data 27 Agostu 1999 ba povu iha Suco Tapo/Memo, Postu-Administrativu Maliana, Munisípiu Bobonaro, antes povu Timor-Leste ba hala’o nian votasaun iha loron Segunda data 30 fulan Agostu tinan 1999 konsulta popular.

Iha momentu ne’ebá, autoridade Pro-Milisi Indonesia iha Jakarta halo hamanas liu tan situasaun iha teritóriu Timor-Leste laran tomak hari’i grupu naran oin-oin. Iha kapital Díli grupu naran “AITARAK” lidera husi Eurico Guterres. Iha Maliana gropu naran “DADURUS BESIH MERAH PUTIH” nomós iha grupu Pro-Milisi naran sira seluk-seluk tan.

Tuir mai istória badak Massacre 27 Agostu 1999 iha Suco Tapo/Memo ne’ebé milisia pro-otonomia hamutuk ho Pro-Milisi Jakarta, Tentara Nasional Indonesia (TNI), no Polisi Republik Indonesia (POLRI) lori kilat bo’ot tiru hasoru populasaun Suco Tapo/Memo iha tuku 01:30 loraik oras Timor-Leste. Militar Indonesia no Milisia Pro-Otonomi sira husi kapital Maliana hodi hala’o asaun komvoi (Kampanye Pro-Otonomi) mai iha Suco Tapo/Memo, maibé antes ne’e sira iha ona planu atu harahun suco ida ne’e ho razaun katak populasaun iha Suco Tapo/Memo 99% Pro-Independensia (Pro-Kemerdekaan) no ami nian suco ne’e rasik sai mos risku mean ba pro-otonomista sira iha Munisípiu Bobonaro rasik.

Tamba ho sira nian intensaun a’at hirak ne’e to’o iha ami nian suco sira hotu-hotu tun iha kareta laran (Mobil) hodi asalta ami, iha tempu ne’ebá populasaun tomak iha unidade hamrik hasoru sira nia asaun violensia ne’ebé maka kontra ami i momentu ne’ebá ami konsege defende ami nia a’an hodi sunu sira nian kareta sia (9), no motorizada (Motor) tolu (3).

Iha tempu ne’ebá Tentara Nasional Indonesia (TNI) ho Polisi Republik Indonesia (POLRI) hamutuk ho milisia pro-otonomia tiru mate ami nian ema joven na’in ida (vitama naran Paulino Lopes), no Tentara Nasional Indonesia ho POLRI tiru mate ami nia ema katuas ida tiru mate iha fatin no ema na’in tolu (3) seluk kanek todan rezulta ema mate, kanek todan no lakon nia uma inklui sasan hotu. Buat hirak ne’e hotu maka sai referénsia ou sasin ida mai ami hodi bele Estado República Democrática Timor-Leste (RDTL) tenke rekoñese mós ba massacre ida ne’e.

Iha parte seluk, akontesementu iha loron Tersa no Kuarta data 7 to’o 8 Setembru 1999 ne’ebé mak akontese iha Maliana nia laran hanesan Massacre ‘Setembro Negro 1999’ iha Maliana trajedia mukit iha Ex-Kantor Polisi Republik Indonesia Maliana (Ex-KAPOLRES Maliana). Nomós akontesimentu iha Aldeia Mulau-Suco Ritabou, Postu-Administrativu Maliana fatin ne’ebé mak Pro-Milisi Indonesia sira halo atake ba komunidade Pro-Independensia sira nia subar fatin, nune’e rezulta ema Pro-Independensia hamutuk sanulu resin tolu (13) mak mate no sira seluk-seluk tan la hetan sira nia rate. No akontesementu balu ne’ebé mak akontese tiha ona maibé hakerek na’in la temi hotu iha Munisípiu Bobonaro laran.

Ultimo liu, hakerek na’in rekomendasaun ba Ministériu Sosidariedade Sosial (MSS) no orgaun kompetente seluk toma atensaun ba massacre ne’ebé mak akontese iha Timor-Leste laran tomak tenke hari’i monumentu ba sira ne’ebé mate ona ba rai doben Timor-Leste ida ne’e. **

Referénsia:

  • Gusmão, Celestino. Porta Vos Board ANTI. ANTI Konsidera PR RI SBY Failla Fó Solusaun Justu ba Krime Umanidade hahú iha tinan 1975-1999 iha Timor-Leste. Asesu iha Jornál INDEPENDENTE, 26 Agostu 2014.
  • Magalhães, Fidelis. Reprezenta Prezidensia Repúblika Taur Matan Ruak, Komemora ‘Setembru Negro’ Iha Maliana. Asesu iha  Jornál Nacional Diário, 13 Setembru 2013.
  • FALINTIL Rejisti, Povu Mak Determina, Governu Diskriminia Loron Istóriku. Asesu iha Jornál Timor Post, 01 Setembru 2015.
  • Istória Bi Lou Mali Iha Luta FALINTIL. Asesu iha Jornál TEMPO SEMANAL. 29 Agostu 2015.
  • Konsulta Popular Kilat Loke Dalan, Pregu Xave Independensia. Asesu iha Jornál Matadalan SEMANÁL, 26 Agostu-01 Setembru 2015.

                                                                                                                     
Internet:

  • http://www.minihub.org/siarlist/msg03382.html.
  • http://www.radioliberdadedili.com/opiniaun/1126-istoria-sempre-istoria-jerasaun-foun-ba-jerasaun-foun-sempre-konta-istoria-fo-ba-sira.
  • http://books.google.tl/books?id=FVE2AAAAQBAJ&pg=PA144&lpg=PA144&dq=massacre+Maliana+1999&source=bl&ots=YXB_PAkCna&sig=UAtdDuzSGXS2rJTVOGhErvM2oXM&hl=id&sa=X&ei=1bz6U4SNAYmKuAT3zoKYBw&ved=0CGcQ6AEwBw#v=onepage&q=massacre%20Maliana%201999&f=false.
  • http://exilados-tl.blogspot.com/2014/04/suspeitu-ida-husi-masakre-cailaco-12.html.

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.