VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20120425

Parabéns Taur Matan Ruak. Obrigado Lú-Olo. A Deus “Romantis”


Parabéns Taur Matan Ruak. Obrigado Lú-Olo. A Deus “Romantis”

*) Martinho G. da Silva Gusmão 


Eleição presidencial nian ba periodo 2012–2017 nahas ona. Ninia resultado halo ita simu ho laran tomak, maski nakda’et mos laran todan. Simu ho laran tomak, tan “vontade popular” mak ida ne’e ona: Major General FALINTIL-FDTL Taur Matan Ruak mak ita nia Presidente da Republica. Laran todan, tan iha competição eleitoral nia laran balun tem que manan, balun tem que lakon. Maibe, liu-liu evento ida ne’e halo ita hanoin atu defini ona ita nia sistema eleitoral ba PR nia knar no kadunan. Nune’e, ba eleição iha tinan hirak tuir mai ita sei hare hikas ka defini ita nia sistema.

Artigo ida ne’e hakarak aborda pensamento balun atu ita defini sistema no processo eleição ba PR nian. Halo nusa ba mos, Taur Matan Rruak (TMR) no Lu-Olo (LO) sai nafatin “combatente” nebe “sacrifica” sira nia an dala ida tan ba sistema eleição presidencial nebe ita monta. Pergunta nebe ita tem que hato’o – se PR nu’udar órgão unipessoal no símbolo ba “unidade nacional”, bele ka lae ninia candidato mai husi ema “partidária” nian? Ninia resposta formal – PR ne’e órgão independente maibe candidato bele hetan apoio husi partido. Maibe, ninia resposta actual – katak, iha eleição periodo 3 nia laran – povo hatan katak se PR ne’e órgão independente, sira prefere hili candidato independente. Iha 2002, Jose Alexandre Kay Rala Xanana Gusmão (independente) hasoru malu ho saudoso Francisco Xavier do Amaral (proposta husi FRETILIN) ho resultado 82.69% - 17.31% respectivamente. Iha 2007, Jose M. Ramos Horta (independente) manan ho 69.18% hasoru Francisco Guterres “Lu-Olo” (FRETLIN) hela ho 30.82%. No, iha 2012 candidato Jose Maria Vasconselos ka General Taur Matan Ruak (independente) foti 61.23% no dala ida tan, Francisco Guterres “Lu-Olo” hetan 38.77%. Ida ne’e hatudu momos kedas, katak, maski tuir teoria política (formal) partido bele hatoo sira nia candidato, maibe, tuir práxis política (vontade popular) sira fo resposta ketak ida tuir sira nia lógica: independente la’os partidária ne’e duni partidária labele duni independente. Independente katak independente.

Parabéns Taur Matan Ruak

            TMR sai hanesan 5o Presidente nebe sei kaer ukun ba periodo 2012 – 2017. Presidente sira ba I Republica mak Francisco Xavier do Amaral (1975–1977); tuir mai Nicolau dos Reis Lobato (1977–1979) nebe lori rai Timor Leste iha tempo terus no susar nia laran iha sira rua nia kbas leten. Ba fali II Republica mak Kay Rala Xanana Gusmão (2002–2007), tuir mai Jose M. Ramos Horta (2007–2012). Nune’e ita hato’o parabéns ba General Taur Matan Ruak.

            Resultado husi “voto” ba TMR, halo ita hanoin ho ulun maliran no foti matan atu hateke ba buat balun nebe mosu iha ita nia oin:

(1)    Ditadura militar, ka ameaça militarismo ba democracia. Molok hahu campanha, Deputado Manuel Tilman mak hahu lança idéia katak, sei mosu ditadura wainhira General ida kaer ukun iha nação democrática ida. Tan nia sei lori tama “militerismo” iha sistema democracia Timor Leste nia laran. Husi ne’e, candidato balun ka equipa da vitoria sira lori idéia “militerismo” nu’udar campanha (difamatória) contra TMR. Interessante katak, iha tempo hanesan ita nia maluk sira iha CPLP husi Guine-Bissau halo golpe do estado (12 de Abril de 2012). Militar husi Guine-Bissau la’os hakarak sai ditadura hodi hada’u poder husi civil, maibe tan sira la gosta deit candidato Carlos Gomes Junior. Nia manan ona voto iha 1a votação (48%). Ba 2a volta nia bele manan boot liu tan. Militar la gosta nia, nune’e sira halo golpe. Iha caso Timor Leste, TMR tur iha fatin 2o, maibe Major General Lere Anan Timor (LAT) mak halo uluk ona declaração katak, se deit mak manan ne’e povo mak hili. Maibe, iha tempo hanesan candidato civil nian lori LAT nia foto hodi halo campanha katak militar sai ona sasin ba transferência do poder ba LO. Ne’e hatudu katak, civil mak la gosta militar maibe iha tempo hanesan usa militar ba sira nia campanha. Nune’e mos, iha campanha nia laran candidato balun nia apoiantes hakerek iha didin lolon “tolok rahun” tiha TMR, maibe militar la hola reação. Nune’e mos, wainhira Presidente CNE “questiona” kona ba segurança husi Policia Militar ba TMR, LAT halo declaração simpática iha TVTL katak sira (CNE) mak la hatene (le) lei. Sa tan golpe do estado!? La tama liu F-FDTL nia ulun! Ne’e duni, parabéns ba Militar no TMR tan maski “civil” balun halo Black-campaign, maibe sira hakarak sai “lutu matan” ba democracia. Hodi dehan ho liafuan seluk, ita nia militar mak sai ona hanesan campeão ba democracia, wainhira civil sira hala’o nafatin campanha foer (inclui, hamanas situação no halo violência wainhira lakon).

(2)    Independente no contrato social ho sociedade civil. Maski partido boot 3 (FRETILIN, CNRT no PD) hakarak sai nu’udar proponente ba ninia candidatura, maibe TMR hili atu sai candidato independente. Ne’e duni wainhira partido “ikan maran” hanesan PR hakarak fo apoio, TMR “la sibuk tiha”. Iha ninia campanha, TMR dehan katak “hau nia partido mak povo”. Aliança ho povo halo katak TMR mai husi background militar, maibe hakarak mosu nu’udar forsa política ida husi sociendade civil. Los duni, liafuan sociedade civil husi nia origem moris duni mai nu’udar antitesis ba instituição militar. Ohin loron, ita traduz sala tiha husi conceito “die bürgerliche Gesellschaft” (filosofo G.W.F. Hegel) ba fali “civil society”. Tuir ninia Recthsphilosophie (filosofia de direito) Hegel dehan katak, atu hari’i Estado ida, ukun nain ida tem que (a) hametin família (die Familie) ninia moris; (b) loke fatin ba ema hotu iha sociedade nia laran (die bürgerliche Gesellschaft) atu bele haburas sira nia moris; no (c) hametin unidade iha Estado (die Stat) nia laran. Pode ser, TMR nunca hasoru malu ho Hegel. Maibe, ninia campanha tomak haleu iha temática 3 ne’e, hodi halo katak ninia conceito kona ba “constitucionalidade” (filosofia de direito) sai práxis liu. La’os teoria deit. Ida ne’e sai hanesan cartão “trunfo” hodi dada simpatia husi ema barak. Basá, Timor Leste nakonu tiha ona ho partido político sira (ita iha ona partido 26) iha quinto-canto, fatuk letan ai leten, natar laran to’os laran to’o rai-lolon no mota-laran sira. Iha pluralismo partidária nia laran, TMR sai tiha ona símbolo ba unidade nacional par excellance. TMR eleito duni nu’udar Presidente tan nia halo aliança maioria ho povo atu harii Estado (state building).

(3)    Geração transitória – halo nusa ba mos TMR mak geração transitória iha luta guerilha nian no lidera transição husi FALINTIL ba FDTL. Desafio boot 2 nebe nia supera – (a) assumi responsabilidade, wainhira forsa resistência quase agonia no desmoraliza tan Xanana Gusmão ema (inimigo) kaer iha 1991; no (b) tuba rai metin, wainhira F-FDTL tama iha crise 2006 nia laran. Nia kaer transição ida ne’e ho virtude moral ida nebe iha doutrina sarani católica nian hanaran “fortitude”. Liafuan “fortitude” la’os hatudu an maka’as tan halo muturabu atu monu deit iha suicídio político nia laran, maibe la’os mos ta’uk-ten nebe halai husi responsabilidade. Fortitude nebe TMR hatudu nakda’et liu ba “virtus stat in médio” – katak kbit interior no resistência da alma hodi hamrik “iha laran” atu hatan ba laloran tasi nian nebe mosu husi tsunami política. Wainhira atu hala’o FORUM MAUBISSE (ami simu TMR iha ami nia uma Bebonuk, nia fila tiha), Dom Basílio do Nascimento dehan ba ha’u katak “... nia General ida nebe kakutak tasak ho experiência no provas iha moris”. Hanesan mos Dom Carlos F.X. Belo fo sasin katak, “Quanto às possibilidades de eles ser futuro Presidente da república: Em 2004, em conversa com o meu colega, Dom Basílio do Nascimento em Baucau, ele já me dizia que “Taur Matan Ruak daria um bom presidente da República…”. Dom Basílio não se enganou. Pelo menos já foi eleito. Esperamos que com a ajuda de Deus e dos Timorenses, ele venha a ser um bom Presidente da República!” (www.forum-haksesuk). Hau hare duni katak iha FORUM MAUBISSE nia laran, TMR articula ninia pensamento furak tebes. Dr. Mari Alkatiri mak hola iniciativa, Xanana Gusmão no Dr. Ramos Horta mak fo liras ba Fórum ida ne’e, maibe, TMR mak fo espírito transformadora iha ninia pensamento sira. Ohin loron, TMR iha possibilidade tomak atu sai “uma-nain” ba FORUM MAUBISSE.

(4)    Representante povo “aileba” lolós? Yes. Iha sorumotu ho Bispo sira, Amo-lulik no religioso/a sira Timor Leste nian (Maio 2011), hau sai moderador ba TMR atu fo reflexão kona ba beatificação ba Papa João Paulo II. Wainhira hato’o ninia biografia, ha’u husu kona ba ninia formação, TMR hatan ho simples “4a classe deit ...”! Ha’u agora confessa katak nu’udar moderador ha’u moe no “grogi” kedas (tan laran susar hanoin katak ha’u ofende TMR). Atu taka ha’u nia falta, ha’u halo comentário péssimo ida tan: “General hanesan ne’e mos bele iha ne?!” (maibe, ha’u nia laran hahu hakmatek tan TMR no LAT hamnasa deit). Agora ho orgulho ha’u dehan, se Timor oan barak mak moris mukit tan educação la diak (ate miserável) – sira mak ema bolu “povo aileba”. Nune’e, husi “aileba” ida povo hili nia oan rasik atu kaer ukun iha Timor Leste. Iha lian Latim ema dehan “non scholae sed vita discimus” – katak, ami sai matenek no neon nain la’os tan ami ba escola (boot) maibe tan ami koko moris ne’e nia midar no moruk, kman no todan. Se uluk fakar ran ba ukun an, agora hisik kosar wen ba moris diak ... moris di’ak ne’e hisik husi educação. PR foun lalika hanoin buat barak, maibe ida deit: EDUCAÇÃO BASICA. Tan nation-building no state-building labele hanesan harii iha rai-henek leten maibe iha fatuk-inan leten. Hari’i uma ida iha rai-henek leten, laloran tasi nian baku mai nia sei namtate hotu. Tinan 10 nia laran, ita harii estado no nação iha rai-henek leten: udan boot no anin mai, escola sira namtate hotu, sa tan ho sistema nebe fraco (depois UNESCO, REPETE 13 no ME sarkela tama ho projecto língua-materna), ita marca passo deit iha fatin.

Obrigado Lu-Olo

            LO lakon bebeik? Lae karik! Nia bele lakon iha “votação”, maibe la lakon iha “eleição”. Iha votação nia laran, LO la hetan “votos” atu sai PR. Maibe, iha eleição tomak nia sai “mestre” nebe halo “sacrificio” atu ita hotu aprende lição boot ida – iha sistema multipartidarismo nia laran, partido nia candidato labele manan. Ne’e duni, ita tem que hatoo obrigado wain ba LO, tan nia iha coragem atu fo an dala ida hodi hatudu ba partido hotu-hotu katak FRETILIN de’it mos labele garante atu partido ida nia candidato ida manan eleição presidencial, sa tan partido sira seluk. Keta haluha, experiência hanesan mos monu ba “La sama” husi PD. Iha 2007, PD nia candidato ne’e “kalah tipis” no too deit iha fatin 3o; iha 2012, La sama lakon oituan ho Ramos Horta (independente). Fou-foun “penampilan” La sama nian bele fo alternativa ba candidato sira seluk. Maibe, hare fali ba constelação política, ita bele dehan katak wainhira La sama sae kareta PD no lori bandeira azul, ema nebe la’os partido ida ne’e mak sei hanoin barak liu atu hili nia. Obrigado mos ba La sama. Tan nia ho LO halo ona historia ida: presidente nu’udar órgão independente sei difícil tebes mai husi partido ida. Tan sa?

(1)    Partido, multipartidarismo no democracia. Factum nebe ita labele taka matan ba mak LO mai husi partido ida: FRETILIN. Nia rasik hakerek: candidato FRETILIN sai Presidente ba povo tomak. Maibe, ho posição ida ne’e, nia hasoru ona partido barak iha nuance multipartidarismo nia laran. Ida ne’e serviço boot ida nebe tuir lolos diregente partido FRETILIN nian tomak hasoru. Dalan di’ak liu mak la’os deit halo campanha ba iha militante no apoiante FRETILIN nian, maibe partido sira seluk no povo tomak. Halo nusa ba mos, povo tomak no ema ida-idak iha ona sira nia partido no opção política. Timor Leste la’os monopartidarismo. Iha caso ida, PD mos tama iha desafio hanesan. Dirigente partido PD nian dala ruma ko’alia katak sira fiar metin atu “La sama” manan. Maibe, PD mos partido ida nebe moris iha partido sira seluk nia let. Wainhira ema balun ko’alia ba ha’u katak “se La sama mak ba 2a volta ho TMR, nia manan ona”. Ha’u hatan, “ ... La sama bele manan, wainhira nia bele halo negociação ho partido sira seluk, liu-liu FRETILIN no CNRT”. Maski nune’e, ita hetan lição boot ida – katak, referencia no preferência atu hili Presidente da Republica too ohin loron sei monu ba independente sira nia liman. Ha’u hanoin, LO no La sama mak sacrifica sira nia an atu sai to’ok “kelinci percobaan” ba ita nia sistema eleitoral rasik.

(2)    FRETILIN no “bikan kanuru uma laran nian”. Desafio boot seluk nebe LO hasoru mak consolidação iha uma laran la la’o di’ak. Liu tiha eleição directa atu hili LO no MA hodi lidera nafatin FRETILIN, tuir kedas ho congresso nacional, mosu ona conflito internal. Organização massa popular balun husik hela uma laran, no ba tur deit iha uma tatis (maski iha nafatin FRETILIN laran). Mosu tan candidato ida hanesan Rogério T.  Lobato mos fo impacto oinsa mak consolidação ne’e la la’o diak. Nune’e mos Frenti-Mudansa (maski lakon) fo mos desafio ba consolidação uma laran nian. Hanesan ha’u hakerek ona iha fatin seluk, “consolidação” hanesan processo ida “in solidum”, tau hamutuk, kaer hamutuk ka halibur hamutuk ema iha uma laran atu neon ida laran ida fo hanoin ba malu. Wainhira “uma laran” la hare malu di’ak, ema iha liur bele hatene kedas ona “bikan ho kanuru baku malu”. Liu husi Radio “Lian Maubere” (RML), Secretario Geral hateten duni katak militante FRETILIN barak mak vota ba TMR (maski dehan mos katak, ameaça barak halo ema ta’uk ba vota. Maibe, husi componente segurança dehan buat hotu la’o di’ak). Ne’e hatudu katak consolidação dala ruma kahur malu fali ho campanha.

(3)    Consolidação la hanesan ho campanha no comício nebe halibur ema barak (halo pawai keliling) atu hatudu katak ita uma laran hamutuk halo festa ba ema seluk. Durante campanha, ita hare katak massa nebe apóia candidato LO barak tebes (hanesan mos ba TMR). Campanha FRETILIN nian hetan tan ajuda especial husi RML nu’udar parte ida husi “marketing politics”. Maibe, resultado husi votação sai supresa bo’ot, wainhira votante sira ba candidato LO la sa’e barak. Tan sa? Tan atributo nebe ema hare mak monopartidário – FRETELIN. Ida ne’e halo ema hanoin katak, sira nebe la’os FRETILIN la hetan fatin. Ne’e duni, iha votação nia laran LO biban de’it atu defini lócus classicus ba FRETILIN.


(4)    Hare husi psicologia política, buat ki’ik ida nebe FRETILIN la hare (ida ne’e fo impacto ba figura LO), katak, wainhira sira ataca Governo AMP iha campanha presidencial atu “identifica TMR ho CNRT”, halo katak TMR rasik fiar an liu tan no hakat ba oin. Basá, iha tempo hanesan TMR mos “tiru namanas” hela AMP (maski Xanana Gusmão hamrik hela iha nia sorin). Ida ne’e fo efeito psicológico ba ema nebe rona nudar “novidade” ida. TMR hanesan “ema oin foun nebe hateten buat foun”; husi biban seluk FRETILIN ko’alia fila ba fila mai ona kona ba AMP no ema rona to’o tilun diuk tiha. Hanesan ema dehan karik “lagu lama” ...!!! Iha tempo hanesan, LO reserva ninia respeito ba nia Maun TMR halo katak nia “low profile” iha ninia liafuan, wainhira Dr. Mari Alkatiri (MA) ho “voz alta” ko’alia iha campanha laran. Nune’e, ema hare kedas no halo comentari barak iha media on-line katak LO eleito karik nia sei sai Presidente actual, maibe MA mak sei sai Presidente factual (PR de facto).

A Deus “Romantis”

Liu husi media comunicação social, no liu-liu husi RLM grupo lubuk ida fo apoio ba LO. Seluk ba TMR. “Aliança” La sama no Dr. Jose Ramos Horta sukat hela sira nia forsa atu fo “voto” ba TMR ka LO. Ikus mai, sira hakotu lia “vota tuir consciência”. Husi ne’e mosu kedas cenário 2 nebe interessante tebes:

(a)    Sira nebe fo apoio ba TMR mai nu’udar fenomena não-partidaria no movimento social. Sira ida-idak halo sira nia campanha “door to door”. Se TMR ba Lospalos, sira ba Oecusse, se TMR iha Suai sira mosu fali iha Baucau. Ne’e duni, espontaneidade no mobilidade husi “apoiante” sira ne’e forte liu no efectivo liu. Iha duni partido ki’ik hanesan UDT mak oficialmente fo apoio ba TMR. Maibe, ninia efeito la dun mosu. Tuir mai mak PR, maibe nia sai fali “clandestina” ka “numpang lewat”. Ho presença Xanana nian mos, CNRT la halo buat barak (iha 1a volta, TMR lakon tan; halo bingung fali, tan Ma Huno ba mosu fali iha La sama nia sorin). Husi FRETILIN no PD nia militante mso barak mak fo apoio. Maibe, TMR personifica nafatin ninia an nu’udar candidato independente ho movimento husi camada social nian.

(b)    Sira nebe fo apoio ba LO mak estranho (aneh) liu. Liu-liu hanesan Bloco Proclamador (Rev. Arlindo Marçal, Hermenegildo Lopes “Kupa”, Osório Mauleki), ASDT (versão Sr. João Correia no Arlindo Marçal nian), PD nia ema ida rua (tan “hirus Xanana”), PMD, PDRT no seluk tan. Hanesan mos concorente sira seluk: Maria Céu Lopes, Angelita Pires, Ângela Freitas, Rogério T. Lobato, no Manuel Tilman hatudu an nu’udar terceiro (tifosi) ba LO. Maibe, sira falha. Tan, “declarator” sira ne’e mesak “ROMANTIS” deit. Liafuan ne’e Dr. Mari Alkatiri mak fo ba ha’u, katak, “ROmbongan MAkan gráTIS”. Hanesan Rev. Arlindo Marçal garante atu lori massa husi Same no Aileu atu vota ba LO. Ninia resultado – FRETILIN nia ema mak vota ba LO. Iha Lospalos, FRETILIN nia “votos” tun oituan, no impressionante tebes katak iha suco Rasa (“Kupa” nia suco), votos tun maka’as liu fali. Nune’e mos iha Liquica no Díli, coordenador PD nian dehan lori eleitor 7000 atu vota ba LO. Maibe, iha Liquica FRETILIN mesak deit mak “resiste”. La tane liman ba ema seluk. La hanesan ho agilidade no mobilidade husi TMR nian, “apoiantes” ba LO ba hobur lisuk iha fatin nebe LO no MA halo campanha. Hatene ona katak massa FRETILIN nian barak iha Baucau, Lospalos, Viqueque no Díli, “proponente” sira mos ba mosu iha fatin campanha nian. Ne’e duni, sira ba halo campanha fali ba massa FRETILIN nian iha FRETILIN nia uma laran. Se ema barak gosta defini eleição nu’udar “festa democracia”, então uma-na’in (FRETILIN) simu “bainaka” sira nebe tama festa hodi mai ho emvelope mamuk (la lori “antra” maibe liman mamuk).

*) Hakerek nain, Comissário CNE representante husi Igreja Católica; coordenador sub-comissão EDUCAÇÃO ELEITORAL (estudos, pesquisa & publicações).

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.