VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20120409

Multipartidarismo – “Pluralidade” no “Complexidade” iha Democracia nia Laran


Multipartidarismo – “Pluralidade” no “Complexidade” iha Democracia nia Laran

Martinho G. da Silva Gusmão

Iha 2012, ita sei haré partido 24 nebé hakat ba oin atu tuir processo eleição. Haré ba partido bara-barak, ema hotu sai bilan tiha atu sukat qualidade democracia. Balun halo comentário maka’as. Balun fali mura-muran. Balun la liga tiha. Balun sei dehan “tan sa CNE la hapara tiha ema sira nebé harii partido ne’e, maibe simu nafatin?”. Infelizmente, husi ema hirak ne’e balun mos membro PN no Governo rasik, inclui oposição. Pergunta atu ita nobun hanoin lisuk mak ne’e: ita hari’i partido bara-barak atu hetan saida no atu halo saida (na’i-ulun político balun dehan “loke kios, taka kios”?); ka, tan ita defini eleição nu’udar “festa demokrasia”, nune’e hari’i partido bara-barak ne’e hanesan hari’i tenda bara-barak atu “romantis” (= rombongan makan grátis) bele tama festa sai festa folin rabisadu?
Artigo ida ne’e hatur pergunta ida – tan sa mak ohin loron na’i-ulun político lubuk ida hakarak hari’i partido bara-barak? Resposta barak liu mak dehan katak, atu hetan osan degrasa wainhira hala’o campanha eleitoral. Lakon la buat ida, naran koko sorti hodi hetan osan oituan. Manan oituan karik, aban bainrua bele hetan “projecto Governo” ni’an. Mandato hotu karik, sei hetan pensão vitalícia. Ida ikus ne’e mak hotu-hotu hakarak buka. Ne’e duni, objectivo besik liu mak hetan osan iha campanha, objectivo dook liu mak hetan pensão vitalícia (do que serviço seluk la hetan pensão). Ne’e duni, razão boot liu ka barak liu mak hari’i partido hanesan atu hetan “imprego” deborla nian.
Artigo ida ne’e la hakarak atu aumenta critica hodi hateke tama partido sira nia “uma laran” (estrutura no sistema), maibe sira nia ligação ba malu liu-liu hateke ba ninia incidência iha estruturação ba sistema político no lalaok institucional, especial liu iha sistema governo nian. Atu hatene ida ne’e, hakerek husi G. Sartori, Parties and Party Systems: A Framework for Analysis (1976) no Teoria dei partiti e caso italiano (1982) bele tulun ita atu hanoin diak liu tan.

“Contare sugli partiti che contano”

Los duni, Lei-Inan rasik dehan katak, “O Estado valoriza o contributo dos partidos políticos para a expressão organizada da vontade popular e para a participação democrática do cidadão na governação do país” (artigo 7o n. 2). Nune’e, iha lei no. 3/2004 kona ba partidos políticos hakerek – “Os partidos políticos catalizam e organizam a participação do cidadão na vida política do país e é hoje inquestionável que o multipartidarismo constitui uma das traves mestras da democracia contemporânea. Neste contexto, importa definir as regras de acção partidária de forma a garantir o correcto funcionamento dos partidos políticos no nosso país”.
Ita husu uluk ona: saida mak hanaran multipartidarismo ne’e lolos nian? Husi ona Sartori nia hakerek sira, estudioso no praticante sira ko’alia ona kona ba partido ida ka rua no barak ho sira nia sistema monopartidário ka bipartidário no multipartidario. Iha ne’e nia lakohi lakon tempo barak ko’alia kona ba número. Basá, dala ruma número ne’e hanesan enganador (bosok ka lohi mak barak). Hanesan iha ita nia lei partido ida bele hato’o de’it assinatura to’o 1,500 atu bele hari’i partido ida. Atu bele ba eleição presidencial 2012, por exemplo, partido nebé fo apoio ba candidato ida bele hato’o assinatura 5,000 (balun hatama 10,000 resin), maibe resultado eleição sira balun too deit 1,000 ba 3,000. Nune’e, Sartori hatudu uluk ona katak, sura deit partido nebé iha qualidade (la’os deit quantidade) atu sura. Iha liafuan italiano nia dehan “contare sugli partiti che contano” (= contar os partidos que contam).
Tuir sasukat nebé Sartori hato’o, atu ema/ eleitor sira bele sura partido ninia naran, mak hanesan tuir mai:
a)      Partido sira iha duni kbiit atu hada’u malu fatin hodi hetan maioria absoluta husi mandato nebé iha. Partido sira nebé la iha forsa, hahu kedas ona halo “coligação para fins eleitorais”. La iha dalan seluk.
b)      Pelo menos, partido balun bele manan ona (conquistare) maioria suficiente. Ida ne’e mak hanaran “mais votado”. Husi ne’e, partido ida ne’e bele ona kaer governo mesak. Iha ita nia caso mak FRETILIN iha 2002–2007. Maski nune’e, iha decisão lubuk ida, partido único mos buka nafatin “consenso” hodi nune’e labele hamosu governação nebé kude’uk. Iha pratika, Chefe do governo mesak mak foti decisão no halo ninia execução (liafuan famoso, “iha ne’e ha’u mak manda; ponto no virgula ida mos la muda”). Deputado sira iha PN manan de’it tan “foti liman” (ho maioria absoluta).
c)      Maibe, wainhira haré katak seidauk metin, nia mos bele halo “coligação” ka “aliança maioria” iha parlamento (e.g., AMP). Iha ne’e ita la ko’alia ona kona ba sira nia numérico, maibe kaer ona sasukat kona ba ninia relevância. Husi ne’e mak ita bele sukat qualidade husi governo aliança nian:
·         Uluk liu, aliança nebé kaer deit ba numérico, maibe la dun hatudu capacidade atu kaer governo hamutuk. Iha ne’e, membro Governo no Deputado sira iha PN manan de’it tuir votação, maibe la’os tan capacidade. Nune’e, iha caso barak Chefe do governo (PM) mesak mak foti decisão no halo execução.
·         Tuir mai, “il potere del’intimidazione” (the power of intimidation) ... katak, iha aliança nia laran sira tauk malu no hasoru ‘ema liur’ sira mos tauk. Nune’e, membro Governo no Deputado sira buka atu defende malu iha “uma laran” hodi halo tauk malu. Ba liur, bele obriga tama de’it “votação” ho maioria qualificada.
d)      Rotação iha poder hakat tuir ka moris iha “expectativa credível” ida nia laran. Iha FRETILIN, hanesan mos AMP la mosu rotação iha nível ida ne’e. FRETILIN hatudu ona oinsa mak credibilidade ne’e haksoit lakon tiha. Iha 2012, ita hein to’ok oinsa mak “detentor do poder” (AMP) bele hametin sira nia expectativa.

Haré husi sasukat hirak ne’e, definição kona ba “multipartidarismo” la’os ona numérico, maibe qualidade no relevância – katak, ita ida-idak hakarak hari’i partido atu fo resposta ba “expectativa credível”. Hanesan experiência hatudu ona, wainhira FRETILIN, CNRT no PD, hamutuk ho ASDT no PSD hetan numero boot, PUN no UNDERTIM bele ona hatudu “multipartidarismo”. Husi ninia numero, ne’e hanaran pluralismo limitado. Haré husi sira nia funcionamento, ne’e hanaran pluralismo moderado ida. Iha 2012 ne’e mosu tan partido barak (hamutuk hotu 24), ne’e multipartidarismo extremo (= excessivo). Ne’e duni, Sartori dehan, ita sura de’it partido nebé iha duni kbi’it atu ita sura sira nia kbi’it. Partido sira nebé atu tama de’it halo rame “festa democracia” nia laran, festa hotu tiha bele ba toba loron tomak.

Modalidade atu tama competição

Tuir Sartori, dalan diak liu atu haré partido sira nia lalaok mak haré husi competição eleitoral, no iha sentido lato, iha competição política. Iha Itália mosu liafuan “centro sinistra” (left-wing; sayap-kiri; centro esquerda) no “centro destra” (right-wing; sayap-kanan; centro direita), atu hatudu katak iha multipartidarismo nia laran, partido sira halo competição ba iha centrípeta – buka dalan klaran ida atu partido ida-idak bele afilia/ halibur sira nia an ba laran. Sira la halo coligação molok ka la’ mesak iha competição eleitoral nian. Lakon ka manan, sira fiar an no la’o ba oin. Maibe, iha competição política sira hatudu ona sira nia identidade rasik. Liu husi sira nia liafuan no “crenças políticas”, ema hatene ona sira nia centrípeta. Resultado eleicao sei hatudu de’it partido “esquerdista” hetan cadeira hira, no “direita” hetan hira. Husi ne’e, povo hatene ona “esquerda” mak ukun, ka direita mak manan (kaer ukun).
Iha caso Timor Leste – ita toma nona ho definição “festa democracia” – ne’e duni, partido lubuk ida tama festa sai festa ho “envlope” mamuk atu hemu “café estado”. Ita hare de’it, oinsa mak candidato sira ba eleicao presidencial 2012, rame-rame atu apóia FRETILIN, maski molok ne’e sira la falta “liafuan kroat” hasoru partido histórico ne’e rasik. Hanesan ASDT (Bloco Proclamador) ne’e identifica ho “Avo Xavier” (= direitista), maibe agora tama festa “esquerdista”. KHUNTO, PTD, no partido sira seluk tama iha linha ida ne’e – hatudu an nu’udar “direitista”, maibe halo política banati tuir “esquerdista” nian. Hanesan mos Rogério F. Tiago Lobato, Angelita Pires, Ângela Freitas, Maria Céu Lopes, ... rame-rame tama festa sai festa. PST – nebe tuir lolos “esquerda” – la halo declaração. Ho liafuan badak, ita nia partido sira (no candidato sira), la iha “lisan” atu halo competição política. Dala ida tan, ita defini tiha ona eleição nu’udar “festa democracia”, tan ne’e tama festa sai festa folin rabisadu!!! So, Fernando La sama (= PD) no Dr. Ramos Horta (nune’e mos Jose Luis Guterres no Frenti-Mudansa) mak consegue halo competição política, tan forsa 2 ne’e hatudu ona competição política hodi sukat competição eleitoral: hatudu sira nia comportamento “direitista”, maibe mos hakarak nafatin sukat sira nia crenças políticas liu husi eleição.
Husi biban seluk, iha eleicao 2007, FRETILIN kaer metin nafatin ninia identidade política (= esquerda), nune’e mos CNRT, PD, ASDT no PSD; hanesan mos UNDERTIM, KOTA-PPT no PUN bele tama iha categoria “centro destra”. Maibe, iha eleição 2007, KOTA-PPT declara hodi halo “aliança” ho FRETILIN; ida ne’e “aneh” oituan! Ba eleição 2012, ita hasoru partido barak tebes. Balun sai husi “esquerda” atu ba “direita”, balun sai husi “direita” ba fali “esquerda”. Maibe, atu hateten lolos karik, sira hotu “macet” iha cruzamento político nian (tan “sinais transito” nian mak la los; caso quo, lei ba partido político, regime financiamento ba partido politico no lei eleitoral).
Iha caso sira hanesan rai nebé usa bipartidários – USA no Reino Unido – sistema competição sai fasil liu. Tan, partido ida-idak (Republicao no Democrático) bele hakat mesak ba eleição. So wainhira mosu caso “voto estratégico” mak sira lakon ka manan. Maibe, iha caso barak sira nia estabilidade política metin nafatin, tan formação governo nian hakat tuir dalan bipartidário.
Maibe, iha caso multipartidarismo extremo hanesan Timor Leste, dalan competição ba centrípeta sei macet hotu. Tan estrutura husi sistema rasik mak la fo dalan. Exemplo deit – iha lei eleitoral temi kona ba “apresentação da lista”. Wainhira partido 2 de’it mak halo coligação, dalan sei nakloken oituan. Maibe, atu forma “centro destra” ka “centro sinistra”, sira sei la’o mesak ona, tan partido barak demais nune’e hada’u kadeira mos brutal demais. Sa tan, partido balun ninia “modal” barak ona (iha assento parlamentar no hetan ona subsidiu husi regime financiamento ba partido nian). Sira sei la fo fatin ba partido ki’ik sira atu tama halo coligação ho sira. Nune’e mos, wainhira partido sira iha tiha ona “eleitorado” rasik. Hanesan FRETILIN, uluk halo ona “coligação” ho ASDT atu hakat ba eleição. Maibe, wainhira “Avo Xavier” descansa em paz ona, ita bele iha ona certeza katak la iha ona coligação. Sa tan ho “Bloco Proclamador” nebé “modal nekad” deit. Dalan di’ak liu mak sira ida-idak hakat ba eleição, liu tiha mak sira halo “aliança maioria” iha parlamento.

Transformação ba sistema partidário sira

Ita bele gaba-an oituan, tan iha tinan 10 nia laran ita bele hari’i ona partido 24. Balun mai husi 1975 nian, maibe balun moris iha tempo luta ba ukun an, no seluk moris iha tinan hirak ikus ne’e. Buat nebé Maurice Duverger hakerek “Les partis politique” (1951); versão italiano: I partiti politici (1961), hatudu oinsa mak iha Europa partido político sira hala’o evolução naruk ida hodi hametin sistema partidária: alternância, divisão estável, predomínio, esquerdismo. Analisa ida ne’e bele mos aplica ba ita nia processo transformação iha Timor Leste.
Ida uluk (1), alternância mosu wainhira ema labele ona simu partido ida mesak atu ukun naruk. Hanesan comunismo (União Soviético), nazismo (Alemanha) no fasismo (Itália), maibe mos hanesan conservadores (Grã Bretanha). Hanesan mos iha USA, democrata sira ukun to’o tinan 27 nia laran, no ikus mai Republicano sira kaer hikas to’o tinan 32 nia laran. Iha Indonésia, Golkar mak ukun tinan 33 nia laran. iha Malaysia UMNO ukun ona besik tinan 40 nia laran. Iha Timor Leste, FRETILIN mak iha plano atu ukun tinan 50 nia laran; agora CNRT mak hakarak atu “sapu bersih”. Maibe, tuir Duverger, alternância hanesan fenômeno nebé mosu de’it iha sistema bipartdiario nia laran. Sira 2 mak ukun troka malu, tan hetan numero suficiente (naton) atu bele kaer ukun mesak. Maibe, ema mos bele ukun kleur wainhira bele halo coligação tan sistema multipartidarismo moderado ka limitado. La bele butuk rai hanesan Timor Leste.
Tuir mai (2), partido butuk rai ka multipartidarismo extremo iha Timor Leste sei hamosu de’it divisão estável. Iha Itália, mosu “centro destra” hasoru “centro sinistra”, la’os tan halo coligação ba eleição, maibe tan “ordenamento político”. Ba sira, la’os atu hada’u cadeira no hetan projecto maibe oinsa mak hamoris valores no processo democrático iha governação nia laran. Sira bele naksobu iha tempo badak nia laran. Bele mos hatudu ba ita nia maluk Portugal, nebé husi 1991–2002 hamosu “divisão estável” husi partido sira hanesan PSD, PS, PP no CDU. Sira hamutuk tiha, fahe malu fali; fahe malu tiha, hamutuk fali. Iha Timor Leste sei mosu “divisão estável”, wainhira CNRT hakerek katak “Adeus AMP, Bem-vindo CNRT”, nune’e mos PD halo ona pacto ida ho Dr. Ramos Horta; ka FRETILIN ho ASDT (hodi fera tiha ASDT/PSD). Ne’e duni, ba eleição 2012 ne’e fenômeno “divisão estável” bele mosu iha partido sira nia let. Hori uluk hori wain, sira fahe malu no buka malu, buka malu no fahe malu.
Nune’e mos (3), ko’alia kona ba predomínio iha sistema partidário nia laran, wainhira hatudu ona partido kaer metin nafatin consenso eleitoral nebé aas. Hanesan FRETILIN. Ninia consenso eleitoral metin ona, tan joga iha 27–28%. Husi ne’e, nia bele ona sukat atu halo aliança atu kaer governo. CNRT sei “hananu” lai, tan iha 2007 hetan 18%, maibe kaer ukun tan bele halo “centro destra” ida hamutuk ho PD, ASDT, PSD no ikus mai UNDERTIM. Haré husi ne’e, Sartori dehan katak iha sistema “partito predominante” hanesan sistema multipartidarismo ida nebé competitivo. Tan liu husi eleição ruma nebé “livre no justo” (free and fair) sei bele hamosu conseqüência hanesan tuir mai – (a) partido ida mesak bele hetan maioria suficiente (ka, maioria absoluta hanesan FRETILIN) atu kaer governo mesak; (b) bele defende nafatin maioria ida ne’e iha tinan barak nia laran (infelizmente, FRETILIN monu iha tinan 4 nia laran deit); no (c) kaer governo mesak (iha caso ida ne’e, susar tebes atu Timor Leste halo).
Ikus liu (4), wainhira Duverger hatudu ba esquerdismo. Ema barak hanoin katak, esquerdismo ne’e hanesan ho partido comunista sira ka socialista sira. Maibe, iha caso sira nebé mosu iha Frances no Itália dala barak liu esquerdismo ne’e hatudu liu ha movimento nebé hakarak hametin fali justiça social. Husi ne’e dala ruma mos mosu partido socialista democrata no socialista-cristã democrata.
Tuir ha’u nia hanoin, haré husi experiência tinan 10 nia laran no loke matan ba ita nia vizinho Indonésia nia problema, Timor Leste bele deit moris iha “legitima expectativa” ida iha relação ho alternância. Ne’e hatudu katak, eleitorado mak sei hili partido nebé bele fo dalan no hadi’ak sira nia moris. Ohin loron ita hasoru partido 24 kedas. Husi sira ne’e mak sei fo “alternativa” ba povo atu hili.
Molok ita to’o iha democracia contemporanea, Presidente EUA nian Abraham Lincoln (1861–1865) haklaken uluk ona liafuan kmanek katak, «… that this nation, under God, shall have a new birth of freedom – and that government of the people, by the people, for the people, shall not perish from the earth…» [Nação ida ne’e, iha Maromak nia mahan, sei iha moris foun ba liberdade – no katak governo mai husi povo rasik, hodi povo rasik, ba povo rasik, sei la nahas husi rai ne’e]. Liafuan hirak ne’e nia hato’o nu’udar The Gettysburg address iha Pennsylvania, 19 Novembro 1863. Liafuan ida ne’e mak hatudu ba «vontade popular» (CR art 1º) ka competição eleitoral. Nune’e, definição eleição nian mak labelle ona «festa democracia» maibe sukat «qualidade democracia liu husi vontade popular».
Ne’e duni, dala barak ita nia na’i-ulun politico sira la hatene no lakohi hatene katak hari’i partido barak ne’e la’os tan osan ka tan lei pensão vitalícia; la’os ona hari’i kios político ... maibe tan complexidade iha democracia nia laran. Sartori nia liafuan katak “contare sugli partiti che contano”, hatudu katak partido barak la’os questão “matematizante” iha política, maibe expectativa legitima. Iha ne’e se mak sura mak eleitor sira.

*) Hakerek nain – Direitor CJP Diocese Baucau; Comissário Representante Igreja Católica iha CNE; Coordenador ba sub-comissão EDUCAÇÃO ELEITORAL

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.