VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20130626

“A pratica é critério da verdade”: avaliação critica ida kona ba filosofia ukun rasik an

“A pratica é critério da verdade”: avaliação critica ida kona ba filosofia ukun rasik an


Martinho G. da Silva Gusmão

Ha’u rona bebeik Mana Maria Paixão no Mana Maria Domingas Alves Micato mak dehan “a pratica é critério da verdade”. Expressão ida ne’e sira rona husi 2o Presidente RDTL, Nicolau Lobato. Micato dehan, “Hau lalika ko’alia barak tanba ita nia pratica é critério da verdade, ne’e hanesan filosofia ukun rasik an nian. pratika maka hatudu sa mak ita halo no ita nia asaun ne’e teki boot liu ita nia liafuan. O lalika ko’alia antes kuandu o seidauk halo buat ida” (Matadalan, segunda 24-30 junu 2013, p. 9).

Liafuan “pratica”, iha filosofia so hatudu de’it ba Aristóteles no Karl Marx. Mai husi lian Grego nian (bahasa Yunani) “he práxis” ka “actio” (Latim), nia hatudu ba hahalok no lala’ok ka atividade imanente husi ema ida. La hanesan ho “he poiesis” ka “operatio” (lian Latim) nebe hatudu atividade transitiva ema ida nian atu halo buat ida. Ne’e duni, iha Grego no Latim, iha práxis/ actio no poiesis/ operatio – liafuan ida hatudu ba ema nia hahalok, ida seluk ba ema nebe halo buat ida.

Tuir Aristóteles nia hanorin, práxis ne’e hahalok wainhira hatudu ba política no ética. Tan ne’e nia hakerek katak “... assegurar o bem de uma nação ou de um Estado é uma realização mais nobre e mais divina” (EN, 1094b10). Husi ne’e Aristóteles defini kona ba ciência “theoria” (theoretical understanding): matemática no metafísica no ciência “práxis” (practical understanding): ética no política. Husi biban seluk, poiesis ne’e hatudu liu ba saida mak ema halo: fabricação no arte. Ida ne’e dala ruma lori ita hanoin kona ba techne ka liafuan ohin loron: técnica; tecnologia; tecnocrático no técnico. Husi ne’e ita hare katak, práxis ne’e hahalok politica/ ética husi ita ida-idak: comportamento político, nebe la hanesan ho poiesis no techne nebe hatudu katak ita halo buat ida.

Ohin loron, ita hare confusão!!! Político sira (ema estado nian) la hatene sira nia knar politica/ ética nebe tur hodi hanoin (deliberação) no halo decisão, maibe sira rasik mak tun ba halo educação, socialização no fabricação. Ne’e duni, dala ruma ita la hatene no sukat deputado ida ka ministro (vice ka secretario do estado ) ida ne’e halo política ka halo projeto – alias: sira técnico ka sira político. Dala barak liu, técnico sira nebe fo tulun ba ministro nu’udar “assessor” ka “expert” ka “perito”, mai fali husi nomeação política no la’os qualificação técnica.  Ne’e duni, ita nia órgão estado kahor tiha “technical know how” no “social know how”.

Maibe, confusão ne’e mosu tan ita hanoin katak “práxis” ne’e hanesan de’it ho liafuan Portugues: “pratica”! Liafuan ne’e hanesan mos inglês, italiano, espanhol no seluk tan, nebe hola husi frances “pratique” – katak, hahalok halo buat ruma, capacidade kahor ho habilidade tau hamutuk tan ho agilidade. Frances hamosu tan liafuan “practiser”, inglês “practice” nune’e tama tan liafuan “praticar” (pt) ka “praticare” (it), lori hatudu ba lalaok (performance), halo (do) ka hatudu sai buat nebe ita halo (carry out) too hamosu mos habito.

Husi sikun ida ne’e mak ita bele hatene filosofia pratica husi Karl Marx (marxista no comunista sira). Atenção: PMG bele precisamente ko’alia kona ba marxista/ comunista, maibe la’os no lalika necessariamente fiar iha marxismo no comunismo!

Marx rasik hakerek Theses on Feuerbach, no ikus mai nia proclama katak, “The philosopher have only interpreted the world, in various ways; the point is to change it” (these XI). Nia la simu Feuerbach nia liafuan kona ba “revolutionary práxis”, maibe tur bilan deit ka nonok deit hodi halo contemplação fali. Seidauk radikal lolos nian. Pratica ba Marx, la’os de’it hahalok tur hanoin maibe halo buat ruma atu muda situação tomak ho dalan revolução. Husi tese hirak ne’e mak, tuir Marxista sira nia hanorin, práxis katak “... the free, universal, creative and self-creative activity through which man creates (makes, produces) and changes (shapes) his historical, human world and himself ...” (Gajo Petrovic, “Práxis” in A Dictionary of Marxist Thought, 2003: 435).

Se ita dehan “a pratica é critério da verdade”, oinsa mak ita sukat político-empresario? Ministro no deputado la halo politica, maibe bisnis fali! Ne’e oinsa lerek? Bele dehan deputado no ministro, vice no secretario estado balun halo bisnis-empresarial atu hatudu duni katak sira “creates and change” Timor Leste nia destino ga? La hatene!

Agora, oinsa mak estudante sira baku malu, lanu ho droga, tama arte marcias atu ta malu, sona malu no oho malu iha Indonesia ... “a pratica é critério da verdade”? CPD-RDTL nebe halo to’os no natar iha Welaluhu, mobiliza ema sira husi foho ida ba tetuk selu lori Constituição 1975 nian (nebe mundo internacional la reconhece) hodi hasoru fali Constituição 2002 (nebe mundo tomak reconhece) – maibe ninia lider sira rasik reconhece documento oficial Estado nian hodi halo bisnis? Nune’e ema bele hanoin: arte marcias no CPD-RDTL sira nia “... praticas é critério da verdade” karik?

Marx ko’alia kona ba lumpenproletariat, katak, grupo sira nebe desorganizado no desintegrado: drogado, violento, naok ten, mau-hu/ bui-hu, vadio-vagabundo, nst ... sira ne’e hanesan instrumento político atu ukun-nain sira usa sira nia hahalok atu sai hanesan critério ida oinsa mak deputado ka ministro sira hatudu serviço kona ba verdade. Lumpenproletariat la’os grupo marginalizado, maibe massa desintegrado. Sira mosu iha disturbo político, no sira nia pratica mak perturbação. Hanesan ema balun iha Baucau dehan ba ha’u, “Amo, ita serviço mate-an didiak, maibe Governo susar tebes atu suporta ita; sira be pratica muturabu ne’e Ministro sira hakat lalais ba atu tulun. Nune’e, ita mos bronkas atu Governo tau matan”!

Hau hanoin, Gianni Vatimo – filosofo marxista italiano – dehan “interpretare il mondo é cambiare il mondo”. Nia hatudu katak, “pratica” la’os hahalok taka matan, taka tilun no taka fuan, maibe loke neon ho laran atu halo interpretação ba mundo. Ema tur hodi hanoin, hanoin atu halo moris di’ak. So educação mak bele halo ida ne’e. La’os revolução. Ukun rasik-an katak self-regulation, la’os halo tuir gosto. Ne’e duni, nu’udar ema halo sala ne’e baibain ona, maibe baibain halo sala bebeik ne’e la baibain ona (bahasa Indonesia karik: kesalahan itu hal biasa, tetapi kebiasaan salah itu tidak biasa).

*) Docente ba filosofia ética, filosofia politica, ateísmo contemporâneo no filosofia hermenêutica iha Instituto Superior de Filosofia e de Teologia (ISFT), Dili

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.