VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20100919

Diskursu Presidente CNRT, Congresso dos Intelectuais do Partido


Senhor Secretário-Geral
Senhores Vices-Presidentes
Senhores Membros da CDN
Membros do Partido

Convidados sira hotu,

Caríssimos participantes do Congresso

Ho ksolok boot, mak ha’u mai, atu hasoru maluk sira tomak, iha fatin ida né. Okaziaun ida né sei sai istóriku tebes, tanba bele halibur timoroan matenek sira, nebé hakarak no buka tau hamutuk sira nia hanoin, hodi bele hateke ba futuru ho konfiansa liu tan.

Maluk sira tomak,

Ha’u hanoin katak, sorumutu ida hanesan né, sorumutu dahuluk iha ita nia rai doben, depois de ita ukun-an. Sorumutu hanesan né, importante tebes, tamba tempo to’o ona duni, atu timoroan sira bele koalia ba malu kona ba intereses superiores ita nia Estado nian no ita nia Povo nian.

Iha tinan 2008, Partido halo ‘workshop’ oan ida, atu bolu hamutuk partidos sira no componentes selu-seluk tan, atu fo hanoin kona ba ita nia processo. Iniciativa diak ida, maibé nia resultado ladun furak, katak participação ladun duni no la fo dalan atu kontinua.

Iha fulan kotuk mós, iha Maubisse, D. Basílio halibur geração tuan hodi mós buka tau hamutuk hanoin ruma, kona ba processo político no socio-económico nebé ita hala’o hela né.

Ita nia Rain hein nafatin nia oan sira atu halibur malu, hodi hatutan vontades nebé sei namkari hela. I ho sorumutu hanesan né, mak ita bele conhece ka hatene ita nia kbit, kbit atu hanoin no kbit atu halo buat ruma ba ita nia Rain.

Iha processo desenvolvimento ita nia Nasaun nian, labele duni iha timoroan ida ke bele sés-an husi nia, katak husi processo né.

Tan né, ha’u felicita ka kongratula Direcção Partido kona ba iniciativa ida né, hodi hatudu katak Partidu CNRT hetan daudaun konfiansa nebé diak, husi kamada intelektual ho profissional, iha sociedade nia laran.

Ohin, ha’u hakarak koalia oitoan kona ba Partido CNRT. Iha kestoens tolu, nebé mosu:

- Tan sá, CNRT mosu?
- CNRT nia ideologia mak sá?
- E oinsá CNRT bele partisipa iha dezenvolvimentu ita nia Nasaun?


Maluk sira tomak,

Nudar fundador ida mós, ha’u tenki fo hanoin kona ba ita nia istória, hodi nuné maluk sira, nebé jovens, bele kompreende didiak evolução (‘perkembangan’) polítika iha ita nia rain. Ita sei la konsege hákat ba aban, se ita la haré didiak loron ohin nian, maibé ita sei la hala’o buat diak ba ohin, karik ita haluha tiha loron horiseik. Bain-hira ita la hateke didiak ba kotuk, ka passado, ita bele konfuzu kona ba loron ohin, ka presente.

Ita nia Povo nia experiência político-democrática, hahú iha Maio 1974, bain-hira Portugal fó liberdade mai ita, atu hili rasik ita nia dalan. Iha sociedade hotu-hotu, sempre iha grupos balun, nebé mosu atu representa população tomak ka população balun nia hakarak. Depois de hamrik nudar organização ida ona, mak foin ba organiza no mobiliza ema hotu nebé sinti katak iha hanoin hanesan, iha hakarak hanesan.

Partidos sira nebé mosu, tempo nebá, apesar de hotu-hotu buka interpreta dalan nebé ida-idak hanoin diak ba povo, partidos sira monu ba sala boot ida, mak soran fali povo, hodi hahú kedas oho malu. Experiência ida nebá, experiência ida ke moruk duni. Invasão tama tuir kedas mai e nuné, iha tempo naruk okupasaun nian, povo hetan fali tan experiência foun kona ba partidos, iha regime ditadura indonésia nian. Iha Partido tolu, hodi ajuda koalia netik kona ba democracia, tamba deit iha eleições.

Depois de hetan tiha liberdade, iha 2001, partidos hamrik fali, iha ita nia rain, atu buka mos representa aspirasoens husi povo e, iha primeiras eleisoens democráticas iha Timor-Leste, povo hili partidos lubuk oan ida atu bele hasa’e sira nia hakarak, iha Assembleia Constituinte.

Iha Maio 2002, ita simu ukun-an, hodi ema hotu hanoin katak Independência mak né ona duni, i Timor sei dezenvolve-an ba futuro ida, nakonu ho dame no prosperidade.

Iha 2006, ita hotu sei lembra, mosu buat nebé ita temi: conflito iha ita nia rai-laran, hodi grupo ida-idak, em vez de ajuda hamenus divergências ka opiniões nebé la hasoru malu, buka aproveita atu aumenta tan tensões, nebé iha daudauk, iha sociedade nia laran. Iha nebá mós, instituições Estado hatudu duni katak Estado rasik seidauk iha kbit atu tur hamutuk hodi resolve problemas oi-oin i, nuné, povo tomak mak terus, tamba instabilidade no violência nebé la iha ona kontrole, no tamba ódio ho vingança nebé fahe ita hotu ba rua – lorosa’e no loromonu.

Partidos políticos sira, lolós, devia hanorin ema hotu atu tahan-an, atu labele monu ba violência, maibé ida-idak hakarak hatudu ida nebé mak iha liu ema, ida nebé mak bele iha mós influência ba forsas no polícia. La iha ona fatin ba diálogo, lakohi ona haka’as-an hodi buka tempo ba diálogo. Hanesan iha 1975, ho golpe no contra-golpe.

Tan né, CNRT mosu!

CNRT mosu, atu lori dalan foun ida ba Ukun-an!
CNRT mosu atu lori equilíbrio nebé diak, ba democracia!

Nuné, desde Agosto 2007 to’o ohin loron, Setembro 2010,

CNRT mak tane hela equilíbrio ida né,
CNRT mak hatudu duni, nia iha papel importante, nudar Partido político, iha processo democrático Timor-Leste nian

CNRT mak hatene i bele tau ba ás, interesses povo nian no interesses Nação nian, tamba la hanoin deit ba Partido!

Agora, ita tama ba ideologia CNRT!

Secretário-Geral do Partido
Vices-Presidentes sira no
Membros da CDN,
Membros do Partido,

Congressistas sira no
Maluk sira tomak,

Nudar mós ema ida nebé mai husi 1974, ha’u tenki dehan katak, iha ai-laran, ami membros Comité Central Fretilin (liu nenulu resin), iha tempo nebá, diskute dala barak tebes kona ba assunto ideologia, hahú iha Maio 1976 iha Soibada. Tempo nebá, mundo tomak fahe malu ba ideologia boot rua: socialismo no capitalismo. União Soviética no Estado Unidos América mak lidera bloko rua né.

Iha Maio de 1977, Comité Central Fretilin declara, iha Laline, katak ideologia FRETILIN nian mak Marxista-Leninista. Husi membros CCF hotu nebé participa iha reunião né, lima deit mak sei moris: Abel Lari Sina, Filomeno Paixão, Feliciano Fátima, Ma Huno no ha’u. Hodi decisão ida nebá, mak iha Julho 1977, Departamento de Orientação Política e Ideológica (DOPI) CCF nian, decide prende Presidente Fretilin, Francisco Xavier do Amaral, nebé la aceita ideologia marxista-leninista. Ideologia ida né nia princípio mak: partido único, katak partido ida deit mak representa povo, partido ida deit mak kaer lia-lós i labele iha tan partido seluk.

Iha Setembro 1977, inimigo halo kedas ona operações cerco no aniquilamento ba bases de apoio, hahú husi fronteira sul. Iha 22 Novembro 1978, base de apoio ikus liu, Ponta Leste, iha Matebian, foin rahun. Hahú, husi né, período foun, nebé baibain temi katak Fase de Guerrilha. Iha tinan 1979, ami buka organiza-an iha Ponta-Leste duni, i iha tinan 1980, ami mai iha parte central hodi buka maluk sira seluk nebé namkari hela.

Iha Março 1981, iha Laline, hala’o Conferência Nacional atu Reorganiza funu, hodi hamosu CRRN (Conselho Revolucionário Resistência Nacional).

Iha ai-laran, maski haré ba funu, ami mós buka akompanha sa-ida mak akontece iha rai liur i nuné, iha 1986, ha’u muda política funu nian, hodi hamosu política resistência foun ida. Ha’u sai husi Fretilin hodi kaer deit Forças, katak kaer deit FUNU, i nuné loke odamatan ba ema hotu-hotu, nebé hanoin nia Rain, atu bele partisipa iha resistência. Ho nuné mak, husi ai-laran, ami bele cria Unidade Nacional nebé komesa buras no metin duni. Husi ideologia revolusaun, ha’u lori funu ba ideologia ukun-an.

Husi CRRN, muda ba CNRM (Conselho Nacional da Resistência Maubere). Maski iha rai laran, ema hotu, husi povo, husi sociedade, husi igreja, hotu-hotu tama iha Organização Mahon né, la haré ba partido, UDT sira iha liur mak exige katak, atu sira bele tama, tenki muda ba ‘T’, katak Timorense i, nuné, muda duni ‘M’ ba ‘T’, hodi sai CNRT, iha 1998. La mosu política foun, tamba CNRT continua deit política CNRM nian.

Maibé, se ita muda ita nia política iha 1986, foin iha 1989, mak Gorbachev loke mós União Soviética ba mundo, hodi halakon ambiente nebé bolu ‘guerra fria’ (ka ‘perang dinggin’), ho nia ‘perestroika’ no ‘glasnost’. Tan né, ita hotu tenki akompanha nafatin ho didiak mudanças nebé akontece iha rai seluk; la’e, ita hela iha kotuk i ita la hatene atu halo sá-ida. At liu, mak se ita kaer nafatin hanoin (ideologia) no hahalok (comportamento) ulu-uluk nian.

Iha ita nia processo político, timor-oan balun nia hanoin parado hela iha 1974 i sira nia comportamento mos parado hela iha 1975. Balun fali, tamba hetan oportunidade atu servisu ho indonesios sira, sira nia hanoin no hahalok parado hela iha tempo nebá, hodi dehan beibeik katak, iha tempo indonésio, buat hotu la’o diak liu fali agora. Ema sira hanesan né, hatudu deit katak sira tenki sadere deit ba passado, tamba sira só bele haré sira nia lalatak, iha lalenok passado nian.

Processo social no politico iha mundo, la estático, katak, la parado. Nudar partido ida, ita labele haré deit ba ita nia processo, ba ita nia an hanesan partido, hodi lakon tiha visão ba geral ninian no ba aban bainrua.

Depois de ha’u koalia hanesan né, ideologia CNRT nian mak sá lós?


Maluk sira tomak,
Senhor Secretário-Geral
Senhores Membros da CDN
Membros do Partido

Convidados no
Congressitas sira

Ideologia Partido nian mak ‘dezenvolvimentu ba Nasaun ida né’. Ukun-an só iha folin, se povo moris diak, tamba Povo ida né mak harí Estado ida nebé ita habolu RDTL.

Atu bele desenvolve-an, povo precisa paz, povo precisa estabilidade. Paz no estabilidade mak bele fo garantia atu povo bele organiza-an didiak, hodi participa iha processo desenvolvimento ita nia Rain.

Paz no estabilidade só mosu, quando iha tolerância política, quando iha respeito malu, quando iha domi. Domi só iha, se ita la hakarak at ba ema seluk, se ita haré ema ida nia vida, importante hanesan ita nian rasik.

CNRT mosu atu hanorin tolerância democrática, atu hanorin kultura respeito malu, atu hanorin dalan diálogo ba problemas.

Iha mundo, ita bele haré katak, ideologias fahe, essencialmente, ba rua:

- ida, defende ricos ka patrões sira, ho hanoin katak sira iha, mak bele fo serviço ba barak nebé la iha buat ida;
- ida fali, buka protege mak trabalhadores sira, hodi hanoin katak sira né iha, mak bele halo serviços nebé patrões sira precisa, hodi hetan nafatin osan.

Ne’e, iha sociedades desenvolvidas ka países desenvolvidos sira, ita bele compreende ho diak duni. Iha ita nia Rain, nebé sei pertence ba lista LDCs (Least Developing Countries), iha nebé kiak sei barak, iha nebé povo moris iha condições desumanas, ita hakarak sa ida?

Ita hakarak ‘Liberta Povo’ husi moris at né!
Povo mak harí Estado ida nè! Hó nia ruin, ho nia ran, ho nia riku soin, ho nia kosar-ben, ho nia matan-ben, ho nia terus!!!
Estado iha obrigação atu tau matan ba povo nia moris, hodi nuné, Ukun-an bele iha significado nebé lós!

CNRT, nudar partido, adopta filosofia ida né!

Tan né, CNRT nia ideologia mak: Desenvolvimento Nacional! Desenvolvimento Nacional, mak sa-ida?

- desenvolvimento nacional mak processo, nebé eduka ita nia povo atu kompreende nia direitos, mas liuliu nia deveres, iha sistema democrático nia laran;
- desenvolvimento nacional mak processo, nebé orienta no mobiliza povo nia partisipação ba actividades económicas oioin;
- desenvolvimento nacional mak processo, nebé valoriza potencialidade no iniciativas hotu-hotu husi timoroan sira, hodi tane ita nia nasaun, iha área nebé deit;
- desenvolvimento nacional mak processo, nebé haburas no hametin kultura domi no dame, respeito no tolerância, hodi nuné bele mosu ambiente foun ba responsabilidade no solidariedade social, iha ita nia povo nia let;
- desenvolvimento nacional mak processo, nebé sei lori ita nia povo ba moris diak duni.

Né katak, CNRT sei buka liberta Povo husi mukit, husi terus, husi hamlaha, husi moras, husi beik, husi violência, husi baruk, husi bosok, husi naok, husi espírito dependência nian, husi clima ta’uk, husi ambiente ódio no vingança.

La iha tan dalan ida seluk, tamba ida né duni mak Povo precisa, ida né duni, mak Povo hein, ida né duni, mak Povo hakarak!


Senhor Secretário-Geral
Senhores Vice-Presidentes
Senhores Membros do Partido

Convidados sira hotu.
Maluk sira tomak,

Agora, ita ba questão ida ikus: Oinsá CNRT bele participa iha desenvolvimento ita nia Nasaun?

Nudar Partido, CNRT tenki contribui diak liu tan, iha edukasaun sívika ba ita nia povo. Nudar Partido, CNRT tenki kontribui diak liu tan, atu hametin cultura tolerância democrática iha ita nia rai doben. Nudar Partido, CNRT tenki contribui diak liu tan, ba soluções pacíficas iha problema nebé deit.

Nudar membro Partido CNRT, militante ida-idak tenki hala’o knar sira né. Nudar membro Partido CNRT, militante ida-idak tenki hatene hadók-an husi hahalok nebé Partido la simu, ka la tolera. Nudar membro Partido CNRT, militante ida-idak hasés-an husi práticas nebé Partido condena. Nudar membro Partido CNRT, militante ida-idak tenki hala’o no hanorin ética disciplina no subordinação, tuir regras nebé estabelece tiha ona.

Só Partido ida nebé iha visão clara, kona ba princípios ba nia an-rasik, mak bele sai Organização política ida ke forte. Se ita la kaer metin princípios, hodi buka karik sosa ka hamaus ema seluk atu tama Partido, Partido sei la sai boot, sei la forti, tamba buat importante liu atu tama ba Partido mak consciência individual kona ba Partido rasik, konfiansa ka fiar ba Partido né. Se factor rua né mak la iha tiha, Partido bele hetan ema barak ohin, maibé sei mamuk aban.

Partido labele oferece promessas no privilégios ba nia quadros no militantes sira. Partido oferece deit planos ba futuro, visão atu desenvolve povo tomak nia moris no oferece políticas nebé lós, atu inclue componentes hotu-hotu iha processo nia laran, i Partido mak sei bolu atu implementa buat sira né hotu.

Tansá, mak ha’u koalia nuné? Ha’u koalia ida né, tambá importante duni atu temi.

Se CNRT hakarak participa iha desenvolvimento ita nia Nação nian, Partido tenki forte:

- iha nia princípios
- iha nia políticas
- iha nia valores
- iha nia estratégias
- iha nia programas

Iha mundo tomak, no iha ita nia rain mós prova ona, povo la os hili tamba ita fahe sasán, maibé povo sei hili Partido ida nebé hatudu nia kbit iha plano de princípios, iha plano de políticas, iha plano de valores, iha plano de estratégias, no mós iha plano de programas.

Iha estudos kona ba processos desenvolvimento iha rai barak. Balun sucesso, barak ladún ka la sucesso.

Ba ita nian rasik, oinsá? Iha tinan tolu nia laran, ita hala’o hela Aliança boot tebes ida, nebé kesi ita ho partidos hat kedas. Ho súsar oi-oin, nebé sociedade tomak hatene no acompanha, CNRT comprometido atu lori nafatin coligação né to’o rohan. Mas, iha kedas 2008, iha reunião AMP nian (Governo no Parlamentares), ha’u dehan tiha ona katak: se iha 2012, CNRT mak hetan deit 32 assentos, diak liu Partido hela iha Parlamento, hodi contribui, ho dalan seluk, ba processo. Experiência kona ba aliança ho Partidos to’o ona, i CNRT tenki decide: ou ba mesak kaer Governo ou hela iha Parlamento!

Razão, mak iha nebé? Razão mak, iha coligação, iha mundo tomak mos hanesan, kada partido buka dada programas ba ninia política. I buat né, normal duni! Mas difícil, liuliu iha ita nia condições actuais, nebé la permite atu ita dada povo ba dalan bara-barak, bain-hira kaer ukun. Fragilidade coligação hotu-hotu nian, mak né: partidos sira la consegue haré ba processo ho visão ida deit e sempre iha tendência atu ida-idak hadau sucessos nebé, lolós, Governo tomak nian.

Tan né, CNRT tenki mós prepara-an ona ba 2012! CNRT tenki consolida-an ba beibeik! Hodi bele participa activamente iha processo desenvolvimento! Sá-ida mak ‘participa activamente’? Participa activamente katak KAER UKUN! Mesak, hodi hala’o programas ho diak liu! Tamba,

- visão ho plano sei ida deit,
- esforços sei conjugados liu, no
- alvo sei ida deit – ita nia povo tomak

Nuné, mak ita bele temi: Unidade iha Pensamento, hodi bele hetan Unidade iha Acção!



Maluk doben sira,
Profissionais Partido nian

Rai hotu-hotu, bain-hira hahú ukun-an, hanesan ita agora, preocupa ba Recursos Humanos, tamba só ho ema qualificado, mak bele iha confiança katak plano ka programas, nebé karik iha, bele duni la’o ho diak.

Rai balun hetan sucesso boot tebes, maibé ho tempo médio prazo nian, tamba buka investe uluk liu iha Recursos Humanos. Exemplo ida diak ba ita, nebé ita bele banati tuir!

Ohin, ita hasoru malu iha né, atu tetu ita nia Partido nia kbit, atu partisipa iha desenvolvimento ita nia nasaun. Sorumutu ida né, sorumutu profissionais timoroan nian, nebé hamahon-an iha Partido CNRT.

Partido sente orgulho tebes, tamba imi hakarak fo kbit boot liu tan, ba Partido. Iha prática loro-loron nian, iha rai hotu-hotu no ba processo hotu-hotu, kakutak mak bele orienta hahalok ema, sociedade ka povo ida nian. Kakutak matenek, hahalok sira matenek, kakutak la matenek, hahalok mosu ho la matenek.

Partido mós contente, tamba imi mai kedas hatudu áreas sira nebé ita nia Partido bele cobre, kona ba atu desenvolve ita nia Nasaun!

Agora, ita hotu tenki buka prepara-an ho diak, hodi haré, hodi estuda, hodi analisa ita nia processo, iha plano político, iha plano social no iha plano económico.

Ita nia Rain nia futuro, bele iha ita nia liman! Maibé, Futuro Timor-Leste, apresenta-an ho necessidades barak tebes!

Ita hotu hamutuk, mak bele responde ba desafios boot sira né.

Ho consciência foun................. atu servi...
Ho determinação foun ............. atu servi...
Ho confiança foun ................... atu servi...
Ho nacionalismo foun ............. atu servi...

Ita nia Nação, hodi liberta ita nia POVO!


Díli, 18 de Setembro de 2010.-

O Presidente do Partido,

Kay Rala Xanana Gusmão

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.