VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20070920

Husi Pe. Juvito: Komentario konaba Reforma Mental

Caro Celso,

Interessante witoan ita nia opinião nebe coloca destruição de mentalidade Timor oan sira nian iha tempo ocupação no post independência nian hanesan abut moras aat violência nian. Tamba ne'e, esforço tomak tenki orienta atu bele fokit sai tiha abut aat ida ne'e husi Timor oan sira nia moris. Tebes duni katak acção ida ne'e tenki mos sai nu'udar prioridade urgente ba ukun na'in sira atu haré no harii mecanismo nebe diak, apropriado no sustentavel hodi hadia ema Timor nia mentalidade, liu-liu jovem sira nian. Sela'e ema balu serviço makaas atu harii no seluk serviço makaas atu sobu no harahun. Que contraste e que desastre!

Depois de ba passa tiha fulan rua (Julho-Agosto 2007) iha Timor ha'u concorda katak realidade nebe oras ne'e la'o dadaun iha Timor, iha ema balu mak orquestra no financia, basa distúrbios sociais no violência sira hotu nebe ocorre iha rai laran sempre atribui de'it ba sujeito indeterminado ida naran "ema desconhecido". Sa desconhecido ida se Sociedade Timorense ne’e familia extensa (extended family) ida, e ema hotu nebe moris iha fatin ida conhece malu diak? Ne’e hotu so acontece iha carreira no agenda do controlo social Policia Timor oan sira nian de’it mak nunca iha interesse atu harii Lei no Ordem tuir sira nia caracter no mandato.

Ba ida ne'e, tuir ha'u nia haré, Sistema Judiciário iha ita nia rain mak fraco tebtebes, tan la independente, la imparcial, la transparente, incapaz no corrupto. Se ita iha karik Sistema Judiciário ida forte, actores sira crime nian no ninia orquestradores sira oras ne'e kaer hotu tiha ona. Mentalidades deturpadas hirak be consome violência hanesan droga ba sira nia moris ne'e mos la'o los hotu ona se Lei ho Ordem la'os de'it distintivo ida maibe practica nebe implementa ho rigorosidade iha vida social politica ita nia rai laran nian.

Ha'u hanoin, depois da invasão no ocupação durante tinan 24 nia laran nebe nakonu ho actos de violência husi ambas as partes, hodi alcança ninia apogeu iha destruição total de 99, estructuras sociais, culturais e históricas sira naksobu hotu. Nune'e ita laiha tan forma (Gestalt) ho norma socio-cultural no histórico nebe resistente atu matém nafatin ita nia forma iha estabilidade mental no psiquica ida nebe capaz atu demonstra nafatin ita nia civismo hanesan cidadão ho dignidade no heroicidade. Atu bele hetan fali forma, hodi bele tama fali iha linha, ita precisa dunik reforma mental ida radical hahu husi politico sira no ulun boot sira Timor nian tomak. Reforma ida ne'e so bele hahu wainhira na'i ulun sira hakarak no bele revoluciona sira nia an atu lalika hada'et no fomenta tan moras aat sira uluk nian hodi babeur geracao foun atu sai nafatin sira nia estafeta ka liman-ain nebe lori "era atrazada ida 75 nian" la'o ba oin hanesan herança lulik husi otas ba otas!

Ne’e dunik husu ba maluk sira hotu nebe oras ne’e estuda dadaun Direito, buka atu hanoin halo nusa mak bele contribui iha futuro hodi reforça ita nia Sistema Judiário atu bele sai Sistema ida forte no credível.

Obrigado e boa continuação.
Pe Jovito Rêgo de Jesus Araújo
Pontificio Colégio Português Via Nicolo V, 300165 – Romaemail: pe_jovi_ar@yahoo.com.au 10:56 AM

7 comentários:

  1. "Asal Mau Pak."

    Sahnana maka manan eleisaun
    Parlamentarista AMP sira hakilar
    halai tama Parlamentu daudaun
    Hosi Lasama to'o Carmelita
    Hosi Assanami to'o Virgilio Marcal.
    Sahnana maka funu!
    Leman kakilar.
    CNRT maka liberdade!
    Kalbuadi hatan.
    Hafoin Gil Alves dehan,
    "Ami mak kaer nasaun.
    Ba oin, sei lori progressu
    pa povu, sei lori salvasaun."
    "Sahnana sei lori bembaguna,"
    Benvinda dehan ho fiar.
    "AMP! AMP! AMP! AMP!"
    Aliansa simu hasoru. Rame!
    Iha kotuk Sahnana dehan,
    "AyaM Potong!"
    Iha oin AyaM Potong hatan,
    "Asal Mau Pak."
    AMP, Mai Manan, Povu AyaM Potong.

    ResponderEliminar
  2. Asal Mau Pak.

    Sahnana maka manan eleisaun
    Parlamentarista AMP sira hakilar
    halai tama Parlamentu daudaun
    Hosi Lasama to'o Carmelita
    Hosi Assanami to'o Virgilio Marcal.
    Sahnana maka funu!
    Leman kakilar.
    CNRT maka liberdade!
    Kalbuadi hatan.
    Hafoin Gil Alves dehan,
    "Ami mak kaer nasaun.
    Ba oin, sei lori progressu
    pa povu, sei lori salvasaun."
    "Sahnana sei lori bembaguna,"
    Benvinda dehan ho fiar.
    "AMP! AMP! AMP! AMP!"
    Aliansa simu hasoru. Rame!
    Iha kotuk Sahnana dehan,
    "AyaM Potong!"
    Iha oin AyaM Potong hatan,
    "Asal Mau Pak."
    AMP, Ami Manan, Povu AyaM Potong.

    ResponderEliminar
  3. Hei Sr timoa oan, hare ba eskolah tan & se eskolah hela karik hare ba studa diak2. Lalika "FRUSTADO DEMAIS HANESAN NE'E". Orsida ita bo'ot sai "sintimento" i aat liu tan sae "bulak aat" hanesan ita bo'ot nia patraon Sr Alkatiri nebe besik ona atu tama ba iha "uma moras bulak" sira nian.

    ResponderEliminar
  4. Agradece wa'in ba Amu nebe' fo netik hanoin ka opiniaun ida ne. Hau ata mos konkorda ho Amu nia hare no hanoin, tan ba tuir tuir na'i filosofia sira nia hanoin katak katak buat ida naran konflitus ne'e mosu hosi "ABC : Attitude, Behavior and Contradiction". tan ne' durante ita seidauk muda ita ita nia atitude no hahalok diak susar atu halakon Kontradisaun nebe' mosu iha ita nia let.
    Ksolok wa'in ba Maluk Timor oan tomak.....

    Abraco,

    ResponderEliminar
  5. Agradece wa'in ba Amu nebe' fo netik hanoin ka opiniaun ida ne. Hau ata mos konkorda ho Amu nia hare no hanoin, tan ba tuir na'i filosofia sira nia hanoin katak buat ida naran konflitus ne'e mosu hosi "ABC : Attitude, Behavior and Contradiction". tan ne' durante ita seidauk muda ita ita nia atitude no hahalok diak susar atu halakon Kontradisaun nebe' mosu iha ita nia let.

    Ksolok wa'in ba Maluk Timor oan tomak.....

    Abraco,

    ResponderEliminar
  6. Bom dia ba colega sira nebe fo nian hanoin no idea diak ruma ba nasaun doben timor lorosae.hau mos fo agradece boot Sr.Eng.Abel pires da Silva nebe hakerek kona ba

    Aplikasaun Information & Communication Technologyhodi Combate Kiak iha Timor-Leste?
    Antes hau fo comentario ruma kona Sr.Abel ne liu-liu ita renew fila fail ita nia system ICT nebe agora ita nia governo uja.Iha tinan 2003 governo timor leste inagura systema data center nebe halo ligasaun ba office misterio tomak iha dili laran. Iha systema ida uza fiu fiber optic no balun uza wireless atu accesso internet ou data center governo. Maibe desculpa..buat sira ne hotu UN mak halo no UN mak instalasao systema ida ne.sei ita koalia kona ba ICT liu-liu iha ita rai timor leste ida ne buat barak mak ita sei falta.
    1. ita nia ema nebe iha capasidade sei limitado
    2. infrastruktura no problema anggaran ou Budget
    3. siguranca no stabilitdade
    4. mentalidade
    iha nasaun nebe ba oin ona liu-liu hanesan Amerika, korea, japan, India no sira seluk tan, nasaun sira ne o u sira nia governo fo prioridade permeiro mak hari systema educasao nebe diak ba sira nia povo. Sira pronto hasae osan makaas iha area educasaun nian, hari institusao nebe iha kualidade diak liu-liu ba institusaun nebe halo innovation and research. Governo timor leste persiza halo lei ida nebe bele regula institusaun no escola balu nebe agora iha timor leste. Ita nia edukasun labele hanesan ne nafatin tenke ser iha regulamento nebe forti atu avita institusaun ou escola nebe la iha kualidade.
    Hakarak ka lakohi timor leste nasaun ona ita labele moris iha dependecia ou ketergantungan nia laran. Buat sira ne hotu so bele resolve sei enqaunto ita nia ema perparado ona.
    2. Atu uza systema ICT ita mos persiza perpara infrastructura ida nebe forti. Buat nebe agora akontense iha timor liu-liu iha governo nian laran, systema ICT, live cycle equipamento hanesan komputador, printer, wireless fiber optic, UPS and server barak mak tuan ona ou la fungsi. Iha tempo krize 2006 sasan IT nia barak make ma lelang tiha ou barak mak aihan tiha, Entao atu hari no hadia buat sira ne ita persiza ormento nebe laos oituan e ita mos perpara ita nia ema rasik atu uja no hari systema liu-liu iha area IT.
    Equipamento barak mak aat tamba la iha manutensaun no eletricidade mate moris. Dala ruma mos atu hola ga hadia sasan sira persiza tempo naruk tanba departemento rasik osan la iha tenke ser halo proposal ba Departmento finance atu esxecuta osan ne.
    3. ita nia rain timor leste ne agora lamlele hela loron-loron ita rona oho malu, hana malu,sunu uma lelang no problema politik sira seluk tan. Perguntas boot ida ba ita bainhira mak ita bele moris hakmatek no dame nia laran? Ita moris iha tauk nia laran, ema ba iscola ba service, ba faan sasan, hari sira uma most auk tanba orsida ema sonu, iha colega barak nebe iha capsidade diak iha IT, sira hakarak halo bisnis iha area ida ne maybe sira hanoin dala rua tanba tauk orsida ema sonu tiha. Entao ema timor hotu tenkser fo contribusaun atu bele cria iklema nebe diak atu ema bele mai investe iha ita nia rai.
    4. Mentalidade
    Problema loromonu lorosae halo ema timor fae malu, uma barak mak ema sunu no em barak mos mate, sentimento nacionalimo iha ema timor nia laran ne hanesan temporario, uluk iha okupasaun nia okos ema timor hamotuk maybe tanba sa ita ukun an tiha ita fae malu nafatin? Tanba ita la iha centimento nacionalismo. Ita gosta sunu no istraga deit tanba ita nunka fo valor ba buat nebe ema halo. Mentalidade quidado sasan ou bahasa dehan “rasa memiliki” ita timor sei fraku. Iha kantor balun sasan sira la iha manutensaun tanba hanoin deit katak sasan sira ne governo, kuando aat governo iha osan para sosa. Entao buat sira ne hanesan lingkaran setan ida ba timor leste atu hakat ba oin.
    Tanba sa hau koalia buat sira ne? tanba buat ida naran ICT ne hanesan alat ou tools atu ajuza systema ida bele lao ho efisien no efectivo liu-liu iha area funsaun publico. Buat sira ne bele implementa sei”
    Ita nia ema perparado ona, infrastructura nebe forti nomos hamoris ekonomia povo nian. Buat sira ne copleta ona mak ita foin koalia ICT (e-learning, E-gov, e-portal no sira seluk tan). Obrigado.

    ResponderEliminar

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.