VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20201129

HUSI “CULTO INDIVIDUO” BA “DESMISTIFICAÇÃO” MAI FALI “ENTMITOLOGIESERUNG”: Bele ka lae Mari Alkatiri halo “desmistificação” ba José Alexandre Kay Rala Xanana Gusmão?


HUSI “CULTO INDIVIDUO” BA “DESMISTIFICAÇÃO” MAI FALI “ENTMITOLOGIESERUNG”: Bele ka lae Mari Alkatiri halo “desmistificação” ba José Alexandre Kay Rala Xanana Gusmão?

Ministro do Coordenador Intercontinental Dr. António de Almeida Santos dehan katak ukun rasik’an ba Timor-Leste ne’e hanesan “um irrealismo atroz” (bahasa karik dehan: “mimpi orang gila di siang bolong”). Nune’e mos, iha documento “ESBOÇO DE UMA LINHA DE ACTUAÇÃO POLÍTICA PARA OS TERRITÓRIOS ULTRAMARINA”, ministro nee dehan tan, “A JUSTA ALEGRIA DE TERMOS PODIDO PASSAR UMA CERTIDÃO DE ÓBITO À ERA COLONIAL ...” (p. 3). Ho liafuan badak karik, Almeida Santos hakarak hakoi moris de’it era colonial no Portugal fase liman fila hus rate, tur han-hemu hakmatek. 

Atu hatan ba Portugal nia “certidão de óbito” ne’e FUNDADOR FRETILIN lolos nian 11 Setembro 1974 hanesan Xavier do Amaral, Borja da Costa, Ramos Horta, Artur do Nascimento, no sira seluk tan ... hatene momos no rona lolos kedas katak Nicolau Lobato hato’o MANIFESTO FRETILIN (20 setembro) dehan momos kedas ...

Não deve haver lugar para tristezas. Não, pelo contrário, exultemos porque a hora da nossa terra e do nosso povo também chegou; a Libertação está assomando nas fibras do horizonte. Exultemos na certeza de que a longa marcha para a libertação é inelutável; a grande escalada para a nossa libertação e irreversível. 

Hare iha fotografia, ema nebe hamrik iha Nicolau Lobato nia sorin mk José Alexandre Gusmão ka Sha’a Na Na. Rua seluk nebe hamrik iha kotuk mak José Manuel Ramos Horta no Abílio de Araújo. Sira seluk mate hotu ona. 

FRETILIN nebe hari’i iha 1974 ne’e MITOS ka REALIDADE? Se ema ruma mak brani hatan katak FRETILIN74 ne’e “mitos”, nune’e Timor-Leste ohin loron ne’e “utopia” (mamuk boot). Independencia mos ema mak fo esmola de’it, karik! Lae ... “A independência não é uma dádiva ... é uma conquista”. 

Hau hanoin, FRETILIN 1974 ne’e la’os “mitos”, maibe REALIDADE. Se nune’e, ema hotu nebe hamrik iha Palácio da Repartição nia oin ne’e (sei moris mak Xanana Gusmão, Ramos Horta no Araújo), sira ne’e “EXISTENCIAL”, sira hatutan klamar moris husi “MÍTICO” sira hanesan Xavier do Amaral ho Nicolau Lobato. Hanesan filosofo Paul Ricoeur dehan, rai ida, nação ida ho ninia cultura democrática husik nafatin “noyau éthique et mythique”  (núcleo ético e mítico) nebe GERAÇÃO FOUN sira hetan ka descobre iha sira nia imaginação nacionalismo (Ben Anderson). Hodi liafuan seluk, geração foun nebe estuda historia Timor-Leste nian too hadomi mate sira nia nação, sira nia pátria hodi sira nia isin-klamar ne’e mak halo MISTIFICAÇÃO ba sira nia herói. Ne’e duni “Mistificação” ne’e hanesan DOMIN PESSOAL, maibe mos CONVICÇÃO POLITICA husi geração foun ba geração tuan. 

Bele ka lae, geração tuan halo DESMISTIFICAÇÃO ba geração foun? Bele de’it! Bele duni nune’e! Wainhira geração tuan ida ba iha palco ka halo discurso oficial ida, dehan geração foun sira, intelectual sira “interpreta” sala ka hakerek arbiru deit konaba herói ida husi sira geração tuan nian ... ne’e katak nia halo DESMISTIFICAÇÃO. 

Pergunta sai oinseluk wainira geração tuan ida hakarak halo DEMISTIFICAÇÃO ba ninia geração rasik – bele ka lae? Iha caso Dr. Mari Alkatiri nia discurso, ne’e hatudu duni “politico FALHADO, sem fundamentação”, halo ninia an rasik sai tiha “DESMISTIFICAÇÃO, MISSÃO IMPOSSÍVEL”. Tan sa mak “impossível” ...? Hau hakarak hatudu katak, Dr. Alkatiri nia discurso ne’e hanesan “irrealismo atroz”. Oinsa?

1. Documento histórico hotu hatudu katak Dr. MA la’os FUNDADOR FRETILIN iha 1974. Sasin nebe sei moris mak Dr. Abílio Araújo (autor ba FULIN, no Manual e Programa Politico FRETILIN) ... dehan momos iha media katak iha Setembro 1974, Alkatiri la iha. Ikus tiha mak AA ba bolu fali MA, no AA rasik ba hamaus fali Nicolau Lobato atu simu MA.

2. “MISTIFICAÇÃO” mosu, wainhira Alkatiri halo autoproclamarão ka “proclamação unilateral” katak “HAU mak fundador de ESTADO, “HAU mak Fundador FRETILIN, HAU mak fundador FALINTIL”. Ida ne’e mak hanaran CULTO INDIVIDUO. Ida ne’e atu hatudu katak REALIDADE, Dr. Mari Alkatiri la funda buat ida, maibe nia halo MITOLOGIA foun katak nia mak halo buat hotu, halo ona lalehan ho rai Timor, no buat hotu ema hare no mos la hare”. Mitos moris wainhira MA halo buat hotu, liu-liu ida nebe ema la hare ... katak, nia halo milagre nune’e Timor ukun rasik’an. Husi MITOS ba MÍSTICO.

3. Maibe, desesperadamente, la iha ema ida mak fiar katak Dr. Mari Alkatiri ne’e MÍTICO nebe mesak de’it hari Estado, mesa-mesak hari FRETILIN, mesa-mesak hari FALINTIL. Buat nebe ita bele hare ho matan katak, husi grandeza FRETILIN nian iha 1974-1978, moris de’it PYRAMID OF SACRIFICE (Peter L. Berger) iha Partido Fretilin2000 nia laran ... katak, husi “single majority” (iha 2002), mai to’o deit “AI TONKA KULAPRU” ida iha 2020. Iha ne’e, Xanana Gusmão lalika gasta tempo no energia hodi halo DESMISTIFICAÇÃO ba ninia compadre Mari Alkatiri, basá, GUS-DUR sei dehan ba GUS-MAO ... “githu aja kok repooot”. 

4. DESMISTIFICAÇÃO ne’e lori risco boot liu ba Mari Alkatiri do que ba Xanana Gusmão. Hau kaer hikas filosofo Friedrich Nietzsche nia liafuan dehan “UMWERTUNG ALLER WERTE” (tranvaluation of all values) – iha Makassae karik dehan “mai la mua mega hai gali daru”. Atu dehan saida? Atu dehan se MA mak sukses halo DESMISTIFICA, significa nia tenki fase Timoroan tomak nia kakutak halo mos tiha, hasai tiha Nicolau Lobato, Xavier do Amaral no FRETILIN tomak ho FALINTIL tomak nia luta husi 1974-1999 husi povo nia kakutak laran ... hoti hatur fali HISTORIA FOUN. Agora haktuir fali historia foun – se mak sei sai fali AUTOR? Depois, oinsa mak ponteiro tempo nian bele dada fali ba kotuk ..., ka oinsa REWIND kaset ida??? 

5. Hau hanoin, ho esforço tomak nebe MA hakarak atu DESMISTIFICA Xanana, nia hamosu deit ENTMITOLOGISIERUNG (Rudolf Bultamann), katak, MA hakarak halo Timor nia historia ne’e hanesan ho Biblia ida depois hasai tiha historia ho individuo “mitológico”, ka “figura mítico” hodi tau “figura real”. Buka tun buka sae, nia buka la hetan ... tan atu “figura mítico” mos nia hetan nafatin Xanana, atu figura real mos nia hetan nafatin Xanana (pelo menos “Xanana nia klamar”). Atu hatur fali nia’an nudar “mítico” foun ho “mitos” foun, claro, ema barak nebe kakutak sei malirin, sei hetan fali kabun mak dulas fuik. 

6. Maibe, pergunta: tan sa mak MA ho ninia partido gosta los halo DESMISTIFICAÇÃO ba Xanana Gusmão? Resposta simples liu – tan MA hakarak hatudu ba ninia partido katak “kartaun moris”. Atu ninia partido fiar nafatin katak MA forte, dalan ida de’it mak hatudu energia tomak hodi loro-loron xoke Xanana. Maibe, tan xoke tun xoke sae, Xanana hanesan “angin lalu”, GUS-DUR dehan ba GUS-MAO ... “biariiiin, ntar juga capek sendiri”. Hau mak hanoin de’it ... tan sa la furak liu MA lori ninia energia tomak ajuda TMR no LO atu hanesan AI-TONKA atu nune’e VIII GOVERNO ne’e hatudu duni katak VIABILIZADO no la’os sai fali VIADO?? Povo ohin loron baruk ona hare MA toca kasete “swaaak boot”, no gosta liu rona musica foun “KO’ALI TOOK MAI” bele ka lae VIII Governo RESOLVE POVO NIA MORIS, no hapara ona atu resolve Xanana nia moris ... Xanana ba lao tun lao sae RESOLVE Povo nia moris, VIII Governo ko’alia tun sae atu DESOLVE fali Xanana nia moris. 

7. Conclusão, katak, Dr. Mari Alkatiri ninia teoria foun konaba “DESMISTIFICAÇÃO” ne’e hanesan FRUSTRAÇÃO neurológico foun, hanesan iha psicanálise dehan “LIBIDO DOMINANDI” nebe la hetan ona tempo no espaço ... ka, diak liu oituan karik “negociação do poder” nebe falhado, tan too agora ho “maioria parlamentar” nebe VIII Governo lori, hela de’it ninia “pilha fraco” ida mak agoenta atu hatun Xanana ... pilha fraco nee mak MA.

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.