VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20170318

Resumu Badak Hosi Debate Kapres 17/03/2017

RESUMU BADAK HOSI DEBATE KAPRES 17/03/2017
Rigo Monteiro
www.facebook.com/rigo.monteiro

P
R
E
Z
I
D
E
N
S
I
A
L
2017


SEGMEN I:
VIZAUN KANDIDATU SIRA NIAN-TANSA KANDIDATA AAN BA PRESIDENTE

  1. FATUK MUTIN; Atu promove kohezaun social no Atu harii estadu ida ne’ebé partisipativu
  2. LU-ÓLO; Partisipa iha luta libertasun Patria, tan ne’e aku kontinua luta ba Libertasaun Povo no Atu kaer metin Unidade Nasional
  3. AMORIN; Atu harii sosiedade ida ne’ebé Justu no Atu kontribui hanesan Jerasaun foun
  4. SAMALA-RUA; Estadu nia vida naruk tan ne’e atu hamriik hodi servi estadu ho responsabilidade no Tamba estadu hasoru isu global ne’ebé barak no preciza ema brani atu hasoru
  5. LUGU; Tamba hare konjuntura politika internasional ne’ebé hasoru dezafiu barak no Atu promove investimentu iha rai laran ho Mikro kréditu
  6. ANGELA; Tamba tempu on aba Nova Jerasaun, atu reunika Unidade nasional no Hakarak atu Promove seitor Agrikultura
  7. TILMAN; Hakarak atu kontinua mehi Jerasaun tuan sira nian no Atu promove dignidade no humanu
  8. KALOHAN; Tempu ona ba Jerasaun Kontinuador no Atu luta ba demokrasia

SEGMEN I:
PERGUNTA KONA-BA SOBERANU ESTADU

  1. FATUK MUTIN; konkista dahuluk ita nia geografia, atu garante seguransa no estabilidade no atu asegura seberanu estadu tenki iha involve partisipasaun juventude nian
  2. LU-ÓLO; harii forsa ne’ebé professional, harii autoridade maritima atu halo defeza ba ita nia tasi, hametin relasaun diak entre F-FDTL ho PNTL
  3. AMORIN; hametin instituisaun militar atu hasoru isu terorismu, hadia ekonomia tamba fo impaktu ba estabilidade nasional
  4. SAMALA-RUA; determina ita nia fronteira maritime, promove politika seguransa
  5. LUGU; halo komparasaun ba funu sira dahuluk ne’ebé resulta ema mate barak tan ne’e tenki defini politika nasional 
  6. ANGELA; responsabilidade sidadaun hotu ko’alia kona-ba fronteira maritime
  7. TILMAN; hametin kooperasaun instituisaun estadu nian
  8. KALOHAN; Dignifika instituisaun F-FDTL, reforsa kapasidade instituisaun no promove dialogo entre F-FDTL ho PNTL

SEGMEN II:
KONA-BA JUSTIÇA

  1. FATUK MUTIN; asegura separasaun poderes, no la iha interferensia ba seitor justiça
  2. LU-ÓLO; internalmente Tribunal hanesan orgaun soberanu ho funsaun tribunal independente total no hare hosi eksternal labele iha intervensaun direta ba kna’ar tribunal nian atu garante independensia tribunal
  3. AMORIN; Justiça formal preciza mos hare valor justiça tradisional
  4. SAMALA-RUA; seitor justiça pilar bo’ot ida ba estadu, kompetensia presidente mak eleje presidente Tribunal Rekursu, no Procurador Geral, liga mos ba separasaun poderes
  5. LUGU; Asegura indepedensia Tribunal no hare ema diak hodi hili ba presidente tribunal rekursu. Foti kazu ne’ebé refere ba kandidata hasoru iha tempu pasadu 
  6. ANGELA; kritita ba intervensaun politika barak liu, no foti izemplu kazu Mauk Moruk, no Korupsaun, kandidata atu asegura seitor justiça iha integridade no independente.
  7. TILMAN; la bele iha intervensaun politika no mos intervensaun mai hosi individu, no mos peritu sira iha justiça mos imparsialidade
  8. KALOHAN; garante konfiansa ba justisa la bele iha interfere no sensiabiliza objetivu komum estadu nian, promove dialogo entre instituisaun inklui seitor justiça.

SEGMEN II:
KONA-BA SOCIO – EKONOMIA SUSTENTAVEL

  1. FATUK MUTIN; Soberanu alimenta, kooperativa komunais, no promove investimentu ho insentiva no motiva forsa hotu iha Timor
  2. LU-ÓLO; Investimentu fundu petroleum ba area seluk hanesan iha saude, edukasaun no mos buka fotes receitas hosi seitor seluk hanesan turizmu. 
  3. AMORIN; foti isu salariu minimu 115$ no kestiona kona-ba revizaun ba lei trabalho, no mos foti kestaun merkadu livre
  4. SAMALA-RUA; investimentu ba seitor tolu, investe ba ema (rekursu humanu), investe iha Sistema (jetaun no jestaun finanseiru), no investe iha rekursu
  5. LUGU; foti isu folina mina rai ne’ebé tun, promove kréditu, agrikultura no promove eksportasaun 
  6. ANGELA; Foti isu kona-ba investimentu ne’ebé hala’o iha Oecusse, no foti isu KKN
  7. TILMAN; Foti kazu preman politika iha Ministeriu sira nia laran
  8. KALOHAN; foti kompetensia presidente nian ne’ebe promulga orsamentu estadu ne’ebé ba dezenvolvimentu nasional no diversifika ekonomia.

SEGMEN II:
KONA-BA RELASAUN HO POLITIKA EKSTERNA

  1. FATUK MUTIN; kestiona kona-ba vantagen no dizvantangen relasaun ho nasaun seluk, defini fronteira maritima, Adezaun ba ASEAN kompetisaun ekonomia makaas
  2. LU-ÓLO; hametin relasaun diak ho nasaun hotu, foti izemplu ita membru Nasões Unidas, iha Europa relasaun diak ho Portugal, iha Amerika iha relasaun diak ho Brazil no seluk atu reforsa CPLP 
  3. AMORIN; foti kestaun kona-ba benefisiu hosi ASEAN, prepara rekursu atu compete iha merkadu trabalho
  4. SAMALA-RUA; belun diak ho estadu seluk, kompetensia refere liga ho governu no politika eksterna mos bele asegura seguransa
  5. LUGU; promove relasaun stratejiku no historiku no adezaun ba ASEAN ne’e relasaun stratejiku ba Timor-Leste mezmu rekuinehse katak menus kapasidade iha seitor privado atu kompete
  6. ANGELA; asegura soberanu, Embassada sira promove produtu Timor, determina fronteira maritima, Kandidata la aseita Timor adere ba ASEAN
  7. TILMAN; foti asuntu fronteira maritima, ASEAN adopta merkadu livre nune’e merkadu nasional sei mate, seitor privadu fraku no sei minim iha kompetisaun
  8. KALOHAN; Reforsa relasaun ho CPLP, foti isu fronteira maritima no sai kauza nasional, kona-ba ASEAN kandidata fo nia apoiu mutu no ejiji governu atu tama lalais ba ASEAN.

NOTA:

- Stress tamba la kanta dahuluk hino nasional PATRIA
- VOTA TUIR IDIDAK NIA KONSIENSIA
- Resumu ida ne’e laos ofisial, ne’e resumu privadu, la bele hodi resumu ne’e sai sasukat ba asuntu formal.ra

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.