VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20120627

Campanha Eleitoral (2): “Positioning” Ideologia husi Partido iha Democracia nia Laran


Martinho G. da Silva Gusmão

Campanha Eleitoral (2):  “Positioning” Ideologia husi Partido iha Democracia nia Laran
                     
     Iha programa eleição parlamentar nian, TVTL hatudu campanha PST nian (08.06.2012). Ha’u la haré rasik, maibe liu husi chatting iha Facebook, ha’u nia belun Tama Laka Aquita dehan “Amo nonton berita ohin kalan ka lae? Presiden PST hateten sai ona katak so komunista mak bele liberta ema kiak iha mundo tamba hakarak ema hotu moris hanesan”. Kala ha’u nia belun ne’e hanoin katak ha’u amo-lulik ida (thus, anti-komunista) tan ne’e nia hakarak halo surpresa ba ha’u. Maibe, ho laran kman ha’u hatan – “... maibe, ne'e diak atu artikula ideologia rasik ... nee komunista kapitalista karik ..”.
     Husi biban seluk, ema balun ko’alia katak ohin loron ne’e democracia mak ukun. Ninia sasukat mak direitos humanos. Tan ne’e ita lalika hateke fali ba kotuk atu ko’alia kona ba ideologia. Uluk ita dehan FRETILIN mak komunista. Maibe, ohin loron partido histórico ne’e mos promove democracia maka’as. CNRT hakarak hatudu sira nia an nu’udar nacionalista. Partido sira ho “D” mesak democrata hotu: PD, PDN, PSD, ASDT ... no seluk tan. Ho ida ne’e, ita bele hare ona “ideologia” sira hanesan: comunista, nacionalista no democrata.
     Maibe, wainhira temi liafuan “ideologia” ema hanoin de’it mak comunismo. Tebes ka? Tuir ha’u nia hanoin, PST representa fenomena ida nebé hanaran “... never ending ideology” (suporta husi H.D. Aiken; J. La Palombara), katak, ideologia sei labele mate wainhira ema hakarak hala’o nafatin politica. Ideologia ne’e hanesan oxigênio atu halo pulmão politica moris nafatin. Husi biban seluk, FRETILIN, CNRT, PD, ASDT, PDN, PSD no seluk tan hatudu “the end of ideology” (Daniel Bell, Jürgen Habermas, Francis Fukuyama), katak, ohin loron ema ko’alia kona ba humanismo universal. Ne’e duni “respeito pela dignidade da pessoa humana” mak sai sasukat atu halo politica. La’os ideologia.
     Atu hela claro, ha’u hakarak disserta katak partido ida-idak moris no hamrik tan nia iha crença política ida atu sustenta ninia doutrinação política. Wainhira ita temi kona ba ideologia, ita hanoin kona ba crença politica. Iha campanha política nia laran, partido político sira hakarak ka lakohi sei halo duni doutrinação politica – hanorin kona ba linha orientação no acção ba ema sira nebé tuir partido ka fiar iha partido nia plataforma política. Ne’e duni, partido ida-idak bele ko’alia kona ba crença politica ka bele mos hatudu ideologia. Maibe, ikus mai iha eleição povo mak hatudu sira nia “vontade popular”.
      
“POSITIONING” IDEOLOGIA

Turi Lei 3/2004 kona ba partido político sira, hatur mos ninia objectivo dehan, “Promover a educação cívica e o esclarecimento e doutrinação política dos cidadãos” (art 2o alínea e). Husi ne’e ita haré, katak, partido político iha duni  knar atu halo educacao cívica (la’os de’it ONG sira) kona ba dever cívico husi cidadão hotu-hotu. Nune’e mos partido político halo doutrinação política. Liafuan “doutrina” (husi Latim) dehan katak, hanorin buat ruma atu ema fiar no moris tuir. Iha Século XIX iha França mosu movimento “doctrinaire”: ema ida-idak iha nia politica buka atu fo liman-rohan hodi hametin governo constitucional no hala’o reconciliação entre principio “autoridade” ho “liberdade”.
Doutrinação política, katak, partido político ida-idak iha knar duni atu hanorin ema seluk hodi fiar iha partido nia plataforma no programa. Ida ne’e mak iha political marketing, politologo sira dehan nu’udar “positioning of ideology” (hatur bebeik ita nia ideologia no halo neneik ema seluk atu fiar tuir). Ideologia labele halo ta’uk ema ka teroriza ema hodi moris iha ditadura relativismo nia laran.
Baibain, atu hanorin sira nia doutrina politica, partido tem que hatudu sira nia ideologia: lia los no moris hun (essencial no simples), nebé haka’as ita to’o bele agoenta lori susar no terus hodi hetan moris di’ak. Iha ninia livro Teoria Geral da Politica (2000; [original “Teoria Generale della Politica”, 1972]), Norberto Bobbio (filosofo político Italiano ida), ko’alia kona ba ideologia nu’udar sentido débil  dehan “é um sistema de crenças polítcas, formado por elementos míticos, emotivos e racionais”, nia hatutan katak ideologia, “... um conjunto de ideias e valores respeitantes à ordem política, tendo por sua função guiar os comportamentos políticos colectivos”. Ho liafuan badak, ideologia katak doutrina ida nebé halo ema fiar ba partido ida, no fiar ida ne’e sei halo ema sira moris tuir partido nebé sira hili.
Wainhira ideologia sei manas (the age of ideology), ema ko’alia barak kona ba marxismo (filosófico) ho ninia sistema comunismo, filosofia liberalismo no sistema capitalismo, fascismo, nacionalismo (ka, dala ruma hanaran mos elitismo). Ohin loron, ema ko’alia kona ba the war of ideology hanesan zionismo (Israel) ka fundamentalismo no terrorismo (grupo extremista Islam): usa religião nu’udar sasukat atu halo funu. Konflito boot iha Israel no Palestina, mundo Arábia lubuk ida no tama ona oituan iha Índia, Pakistan no Afganistan  (ikus liu iha Myanmar) hatudu oinsa mak ideologia no crença politica hamosu simbiose ida to’o violento no massacre. Ita seidauk hatene, eh religião mak hatun nia sasukat ho ideologia ida atu halo terror, eh ideologia mak hasa’e ninia an ba hamutuk ho religião atu halo violência no massacre (cfr., G. Bodadorri, Philosophy in the Time of Terror: 2002).

COMUNISTA: LEITURA IDA

            Temi ona comunismo, ita hanoin lalais kedas ateísmo. Tan ema hotu hanoin katak, ideologia comunista hanesan doutrina ida atu contra Igreja (religião). Iha ita nia historia luta nian, ita hotu hatene katak uluk FRETILIN mos sadere-an ba Marxismo-Leninismo no Maoísmo. Ninia conseqüência, Igreja lori todan barak iha nia moris (hetan terror no ataque husi membro partido; amo-lulik balun moris iha trauma nia laran tan hetan turtura husi partido ne’e). Todan liu, wainhira Indonésia halo invasão, anexação no ocupação iha tinan 24 nia laran (1975–1999) tan haré katak comunismo ne’e sai ameasa ba estabilidade regional ASEAN. Xanana Gusmão rasik mak lori sai FRETILIN husi ideologia ne’e no halo aliança ho Igreja Católica atu luta ba libertação. Husi ne’e kedas mak FRETILIN soe lakon tiha ona ideologia comunista. Agora mak PST iha ninia campanha hahu atu haki’ak fali comunismo! Dala ida tan, iha nação democrático hanesan Timor Leste, ideologia saida de’it hetan fatin atu hamoris nia an. Maski ikus mai, povo mak sei hatudu ninia “vontade popular” liu husi “direito de sufrágio”. Ida ne’e ita la discute.
            Ita discute mak, tan sa mak ema temi kona comunismo ne’e hanesan ho ateísmo? Tan, comunismo kaer hikas Marx nia doutrina nebé dehan katak religião hanesan “opium” ba ema nebé moris iha ki’ak, terus no susar nia laran. Hanesan fali dehan, Igreja haklaken de’it “gloria ba Maromak leten as ba”, maibe haluha tiha atu luta ba “damen no domin”, “justiça no paz” ba ema sira nebe tanis, terus, ki’ak no mukit.
Maibe, saida mak Marx rasik hateten? Nia hakerek iha nia obra ida “Toward a Critique of Hegel’s Philosophy of Right”, (Karl Marx Selected Writings [ed. David McLellan], 2002, p. 72) nune’e, “Religious suffering is at the same time an expression of real suffering and a protest against real suffering. Religion is the sight of the oppressed creature, the feeling of heartless world, and the soul of soulless circumstances. It is the opium of the people” (sofrimento religiosa iha biban hanesan nu’udar expressão husi sofrimento real no protesto hasoru terus lolos nian. Religião hanesan mata-dalan ida ba criatura nebé ema hanesan terus rabat rai, sentimento husi mundo nebé la iha ona fuan, no klamar husi moris nebé klamar la iha ona. Nia hanesan opium ba ema). Ho liafuan badak, ema halai ba Igreja (religião), tan mundo ne’e halo sira susar barak, hamlaha no hamrok, terus no tanis. Mundo ne’e la iha ona laran. Rai ne’e la iha ona fuan. Ema nebé terus no tanis, moras no susar buka atu hakmatek no hakman sira nia moris. Dalan nebé sira usa mak fuma no hemu “opium”. Ne’e duni, Marx dehan teni, “ ... The criticism of religion is therefore the germ of the criticism of the valley of tears whose halo is religion …”!!! Katak, critica hasoru religião hamosu criticismo hasoru realidade ema nia mate-wen nakonu nebé nia fatin hadulas mak religião.
Tuir lolos, pergunta nebé importante: se mak halo ema tanis no terus ka susar no ki’ak; susu ema nia bokur too krekas? Dala ida tan, N. Bobbio ko’alia kona ba ideologia husi ninia sentido forte. Hola hikas Marx nia hanoin, Bobbio haktuir katak ideologia ka pensamento ideológico hanesan “... sentido de uma representação errada da realidade, de um sistema que falseias as relações de dominância entre classes sociais”. Ema sira nebé tuir filosofia marxista ka “escola marxista” haré katak ideologia hanesan doutrina filosofia sira nebé buka atu “... justificar a exploração praticada pelo grupo social dominante”. Liafuan importante mak “relações de dominância” no “exploração praticada”. Se mak hala’o ida ne’e? Ninia resposta, “grupo social dominante”. Ne’e duni, Marx hanorin kona ba ideologia nu’udar “critica” ida atu bele haré ho matan no hatene ona “dominância” ka “exploração” nebé hala’o husi ema boot no riku sira. Ema sira ne’e mak hamosu “valey of tears” (vale de lacrimas), katak, sistema social–politica–economia nebe halo ema ki’ak sai ki’ak liu tan, riku sai riku liu tan. Ne’e duni Marx hanorin kona ba “Ideologiekritik” (critica da ideologia) atu ema loke matan no hatene katak iha “dominância”/ “exploração”. Religião sai de’it hanesan fatin “refugiados” (pengungsi) ba ema ki’ik no ki’ak sira.
Oinsa mak “Ideologiekritik” lakon tiha, depois mosu fali liafuan sira hanesan “comunismo”, “leninismo”, “stalinismo” no “maoísmo”?
            Iha 1917 mosu revolução Bolshevik, lidera husi Vladimir Ilyisch Ulyanov ka hanaran mos Lenin, hatutan mos husi Iossif Vissarionovitch Djugatchvilli ka Joseph Stalin. Liu husi revolução ne’e mak sira hatun imperador (tsar Rusia) no hari’i União Soviética (US) to’o hamosu pacto Warsawa – sira hakarak de’it fi’ar ida: partido comunista. Sira halo invasão território liu husi terror no violência, fase ema nia kakutak ho ran. Rai sira iha Europa oriental no central hakarak ka lakohi sei tama hotu iha US nia laran. Iha Cina, Mao Tze Tung halao revolução cultural hodi lori ba comunismo nia laran. Ida ne’e mos lori mata-wen no ran nebé naksuli. Husi ne’e mak filosofia marxista sai fali sistema marxismo no comunismo ho associação especial: leninismo, stalinismo no maoísmo.
            Iha 1989 mosu revolução ida nebé iha fulan hira nia laran de’it halo União Soviético namtate. Dala ruma hanaran the Autumn of nations, tan revolução ne’e mosu los iha fulan Setembro to’o Novembro. Hahu husi Polandia nebé hakarak hamoris hikas dignidade nu’udar rai católico (no hi’it sa’e hirus-matan tan orgulho ho João Paulo II, Papa Polaco ida), tuir mai Alemanha Oriental (East Germany), Chekoslovaquia, Hongaria, bulgária, Estônia, Lithuania, Lettoania, Ukraina ... no seluk tan ida-idak buka nia dalan, fila hikas ba sira nia identidade historia, cultura no religião. Husi rai hirak ne’e, România de’it mak hamosu violência wainhira sira hatun Presidente da Republica hodi oho nia iha dalan klaran.
            Di’ak atu ita haré hamutuk, katak, komunista hahu ho revolução no hodi revolução ne’e rasik mak sira naksobu. Ka, ho liafuan seluk: moris husi revolução, mate mos iha revolução laran. Tan sa? Tan (1), Marx halo filosofia kona ba oinsa mak ita labele “hanoin” de’it kona ba mundo, maibe “halo” mundo sai di’ak. Nia hakarak revolução social. Maibe, ikus mai Lênin no Stalin halo fali sistema político ida hodi revolução politica liu husi dalan violência. Tuir mai (2), revolução politica hakruk de’it ba monopartidarismo nebé hala’o manutenção politica liu husi terror no intimidação. Nune’e mos (3), monopartidarismo hakruk ba oligarquia família nian (KKN), tan ne’e wainhira chefe da família katuas ona bele nakdaet ba chefe do Estado/ Governo atu halo sistema tomak “collpse”. Ikus liu (4), hanesan Evangelho dehan, “se mak lori espada atu hari’i justiça, nia sei mate mos ho espada ne’e rasik”.

“MARX Y LA BIBLIA”

Tama Laka Aquita mos hakerek, “Komunista lolos ne mak amo sira ba nati tuir lolos Jesus nia dalan. Tamba Jesus hateten se o hakarak tuir ha’u, fahe hotu o nia sasan ba ema ki’ak sira”. Haré tiha message ne’e iha ha’u nia FB iha Ossu, ha’u fila ba Díli. Iha dalan (Assa-laitula), ha’u hasoru caravana husi Presidente PST, careta pajero no kareta 3 nebé acompanha nia viagem. Ha’u hanoin kedas atu hapara kareta hirak ne’e no haruka PST atu fahe kareta hirak ne’e ba ema ki’ak sira. Maibe, tan sira halai loke hotu, no hau tem que fila lalais ba Díli atu tuir reunião urgente ida tan ne’e la biban atu hapara sira iha dalan.
Fila ba uma, ha’u le hikas livro ida husi Jose P. Miranda, Marx y la bíblia, Critica a la filosofia de la opresion (1971). Nia hateten katak, husi livro Êxodo no Profeta sira nia lian, hatudu katak Cristianismo halo uluk ona Ideologiekritik hasoru estrutura politica no economia nebé halo povo ki’ak no mukit, terus no mate hamlaha. Molok marxismo moris, cristianismo luta uluk ona ba libertação povo ki’ak no terus-na’in sira nian. Ne’e duni, tuir Miranda nia hanoin, cristianismo nia vocação boot ida mak halo “critica profética” hasoru sistema nebé hanehan povo. Cristianismo labele taka ibun. Basa vocação nu’udar sarani mak vocação ba justiça social. Wainhira Igreja taka ibun, então nia sai ona ideologia ida. Labele!!! Igreja tem que sai hanesan “lian ba sira nebe lian laek” (voice of voiceless people).
Tuir ha’u nia hanoin, PST fanu hikas fali ema nia hanoin kona ba “critica profética”. Iha Seminário Maior Fatumeta, Díli, ha’u hanorin filosofia kona ba ateísmo contemporâneo. Ha’u ho estudante sira halo leitura bebeik kona ba Karl Marx, Friedrich Nietzsche, Sigmund Freud, Jean Paul Sartre no Martin Heidegger ... Tan ne’e, ha’u la fadigado ho ideologia comunismo nebé PST haklaken. Maibe, iha parte balun, PST hateten katak sei tau fiar nafatin ba Igreja Católica atu kaer educação. Los duni – educação mak sai hanesan mata-dalan hori uluk kedas atu Igreja liberta povo Timor husi mukit no ki’ak. Colégio sira hanesan Soibada, Dare, Ossu, Maliana, Fuiloro no Fatumaca ... sai ona fatin hodi hanorin Timor oan barak. Lider Timor oan nebé lori nação ne’e ba funu no manan funu la’os mai husi “escola marxista”, maibe husi “escola católica”.
Ideologia comunista nebé FRETILIN hakarak hamoris iha 1975 ne’e hanesan sala boot ida iha historia luta nian. Maibe, tan lider sira nebé kaer luta ne’e moris iha “escola católica”, sira fila lalais ba dalan los. FRETILIN la hodi Igreja Católica nia liman-rohan, sira sei la halo mesak funu. Wainhira lider resistência sira fila hikas ona atu kaer metin Igreja Católica nia liman mak hahu CNRR, hakat ba CNRM too CNRT haburas hikas crença politica ida – “unidade nacional” atu ita bele manan funu. Ba ha’u, ema nebé contra Igreja Católica hanesan “ignorante” ba historia funu nian. Tan durante funu, sira la involve iha laran karik ... sira la iha hanoin, la iha fuan no laran ba povo nia terus no ki’ak.
Husi biban seluk, ha’u mos hanoin, ita lalika hatudu phobia no emocional hasoru PST. Keta halo be PST hetan naroman husi lalehan atu fanu ita hotu nia “espiritualidade” atu haré ho fuan no laran ba ema terus no ki’ak barak ohin loron. Espiritualidade Igreja Católica nian iha politica nia laran mak “critica profética”. Profeta sempre hamrik iha povo nia oin hodi hatutan Maromak nia lian no laran susar, no hamrik iha Maromak nia oin hodi hatutan povo nia lian halerik no fuan kanek.
Ita keta haluha, iha campanha eleitoral nia laran partido hotu-hotu (inclui, PST) hakarak hadi’ak povo ki’ik, ki’ak no mukit sira nia moris. Maibe, manan tiha eleição ... hela ema oituan deit mak mosu fali atu realiza sira nia promessa (dala ida tan, inclui PST karik). Povo ki’ik, ki’ak no mukit sei ba nafatin iha Igreja hodi reza no hananu “ ... hamlaha, hamrok ami liman ain kolen// atu ba hasoru Ita Boot// Ita Boot futar isin no ran// Mak fo kbit mai ami ...”!
Na’i-ulun político sira sei la rona liafuan hirak ne’e, tan sira la ba Igreja ona. Maibe, sira ba missa karik ... sira sei rona nafatin knanuk ho liafuan hirak ne’e, nebe mosu husi kedas 1975 to’o ohin loron. “Liu husi rai fuik ema halerik, liu husi nakukun ema tanis ... sira buka Ita Boot ...”! Ba ha’u, Igreja Católica lalika hakfodak hasoru fenomena comunista iha Timor Leste. Soe tempo no soe energia de’it. Tan sa? Tan, Igreja hamrik iha Maromak nia oin atu halo “campanha” ba povo, no hamrik iha povo nia oin atu halo “manifestação” ba Maromak. Iha Igreja Católica nia laran mosu nafatin “aliança maioria dos pobres oprimidos”. La hanesan ho partido sira nebe haklaken sira nia crenças políticas atu ema fiar sira, no halo ema moris tuir comportamento ideológico ida. Maibe, ikus mai partido sira tem que halo manutenção do poder atu bele moris nafatin.

             
*) Hakerek nain, Comissário CNE representante husi Igreja Católica; coordenador sub-comissão EDUCAÇÃO ELEITORAL (estudos, pesquisa & publicações).


Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.