VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20120621

Campanha Eleitoral (1): “Political Marketing” atu Manan Eleição


Martinho G. da Silva Gusmão

Campanha Eleitoral (1):  “Political Marketing” atu Manan Eleição

Iha Díli laran ita haré bilborad mesak bobót de’it hodi hatudu lider sira nia futar oin, hanesan Xanana Gusmão, Taur Matan Ruak, Ramos Horta, Fernando Lasama de Araujo, Mariano Asanami Sabino, Francisco Guterres Lu-Olo, Mari Alkatiri, Avelino Coelho, Aliança de Araujo, Fernanda Borges ... no figura oi-oin tan. Ne’e seidauk to’o. Ita haré lider partido barak nia futar oin iha TVTL ka rona sira nia lian iha radio; haré publicidade iha jornais ka diário barak. Ne’e seidauk to’o – ita sei hasoru tan pôster, spanduk ka pamflet husi Oecusse to’o Tutuala, husi Iliomar to’o Suai – balun ema lori ka hatudu iha dalan, balun tuir dalan clandestina de’it ka husi odamatan ba odamatan.
Tan sa mak buat hirak ne’e mosu? Mosu, tan partido político sira hakarak halo publicidade atu manan voto. Ida ne’e mak hanaran campanha ka propaganda eleitoral. Ohin loron mosu tan liafuan political marketing. Ho liafuan “politica” de’it ita hakarak ona atu hatene buat oi-oin no buat mesak foun deit. Hamutuk tan ho liafuan “marketing”, ita hakarak atu descobre buat barak liu tan. Political marketing hanesan teoria foun ida iha politologia (teoria da política) no ekonomia atu hatudu oinsa mak ema hakarak hala’o politica tuir mercado ninia exigência (cfr., P. Butler & N. Collins, “Political Marketing: Structure and Process” in European Journal of Marketing [1993] issue 28, pgs 19–34). Hanesan iha mercado laran, vendedores buka atu hama’us ema hodi sosa sira nia sasan, nune’e mos iha campanha eleitoral nia laran, lider partido político sira buka atu convence ema hodi fiar sira nia (ideologia) politica. Ne’e duni, campanha eleitoral ne’e hanesan negociação política husi partido ho eleitorado sira.

CAMPANHA/ PROPAGANDA ELEITORAL

LEPR (art. 29o) no LEPN (art. 30o) hateten katak campanha eleitoral ka propaganda eleitoral nu’udar “... toda a actidade que vise directa ou indirectamente a promoção de candidaturas, nomeadamente a publicação de textos ou imagens que exprimam ou reproduzam o conteúdo dessa actividade”. Katak, ... lala’ok tomak nebé lori los ema ka tuir dalan seluk atu hatene kona ba candidaturas, hanesan liu husi publicação liafuan ka imagem sira nebé hatudu ka halo barak liu tan saida mak ema sira ne’e halo hela.
Tuir ha’u nia haré, iha 2007 no 2012 ne’e, ita hasoru fenomena ida naran ROMANTIS = ROMbongan MAkaN graTIS. Iha campanha nia laran ema mai halibur barak tebes – atus ba rihun, rihun ba rihun wa’in tebes. Ida ne’e hanesan adrenalin politika ida nebé halo candidato balun ka partido político sira nia ran-manas-halai-la-para no declara-an manan tiha ona eleição. Maibe, to’o resultado final sira hanesan ran-maran tiha. Tan, maski iha sira nia comício (campanha), ema taka rabat rihun ba rihun. Maibe, ikus mai la manan. Iha eleicao presidencial, candidato sira fali hatama assinatura husi apoiantes/ proponentes hamutuk rihun 5000 ba leten, maibe ninia resultado mak 1,500 ba kraik. Tan sa mak mosu “romantis” eleitoral?
Ita simu ka lae, iha mercado laran ita rona bebeik dehan “... koko lai mak sosa ba?!” Vendedor sira “rugi” oituan, maibe sira prepara ona sasan di’ak nian atu consumidor sira koko gratis uluk. Ikus mai mak sosa (wainira monu ba laran). Balun, koko tiha depois la’o lakon tiha tan la monu ba laran (iha kotuk, vendedor tolok tuir sira no dulas ibun). Iha candidato PR balun nebé halo campanha iha mercado Hali-laran, la’o keliling hodi hato’o programa atu halo ema sai ki’ak sai riku. Ninia “publicação do texto” mak dehan husi beik ba matenek, husi ki’ak ba riku. Maibe, haré iha TVTL hatudu candidato ne’e sosa de’it modo-tahan futun ida então ema (eleitor) sira la convencido ona. Ema nebé haré TVTL bele hanoin kedas, “... huuh, sosa modo-tahan futun ida de’it ne’e bainhira mak riku lalais?”
Husi experiência ka exemplo hirak ne’e, ha’u hanoin partido político ka candidato sira buka atu haré didi’ak saida mak campanha/ propaganda eleitoral no iha biban seluk haré mos saida mak hanaran campanha politica. Conceito 2 ne’e la hanesan no labele hanesan (cfr., Firmanzah, Ph.D., Marketing Politik: 277). Oinsa? Ha’u hatudu iha tabele tuir mai:


Campanha/ propaganda eleitoral
Campanha/ propaganda politica
Periodo
Badak no naton de’it
Naruk no hala’o bebeik
Finalidade
Hama’us ema atu ba vota ba sira
Hatudu imagem politica
Estratégia
Comício ka mobilização massa (push-marketing)
Consolidação: hadi’ak uma laran ka hari’i no hametin partido político nia fama/ naran diak (pull-marketing)
Comunicação politica
Monologo – nakonu ho promessa no mehi wainhira manan eleição “karik”
Dialogo – buka atu hatene problema no desafio hodi hatudu mos solução
Relação entre candidato no eleitor
Pragmática/ transaction (“O fa’an, Ha’u sosa”)
Relacional (hatene malu, fo ba malu)
Produto político
Promessa no mehi ... figura candidato no programa
Hatudu problema no solução;
ideologia no sistema dos valores nu’udar fundamento husi partido
Característica programa
Market-oriented ... haksoit tun sae, muda tun sae husi eleição ida ba eleição seluk
Mate ka moris (manan ka lakon) metin nafatin iha partido laran
Resistência ba memória colectivo
Bilin-balan no lakon lalais deit
Hadomi to’o mate (dala ruma sai radikal)
Característica campanha
Claro: bele kaer ho liman no haré ho matan sira nia actividade física
Latente: nene’ik maibe bebe’ik atu manan ema/ povo eleitor nia simpatia

Partido sira nebé ka’er ukun, loro-loron halo campanha politica liu husi programa no projecto governo nian be bara-barak los  ne’e. Hanesan PM Kay Rala Xanana Gusmão halo socialização kona ba Plano Estratégico do Desenvolvimento Nacional (PEDN). Partido sira nebé tur iha oposição mos loron ba loron halo campanha politica hodi halo critica to’o insulta Governo. Ne’e mak hanaran governação. Ne’e duni, AMP no OMP halo campanha politica loro-loron. Iha periodo eleitoral, partido sira hotu halo campanha eleitoral.

MARKETING” IHA POLITICA LARAN

Ho liafuan simples, marketing katak ema ida fa’an sasan atu ema seluk sosa. Maibe, cuidado oituan atu usa método “marketing” iha política laran, hanesan fali ita fa’an cadeira no sosa poder. La’os. Marketing iha política laran hakarak de’it atu hatudu oinsa mak partido político bele hatene povo nia hakarak (mehi ba moris di’ak) no produz fali “mehi” ida ne’e ba bem-estar. Tan sa mak marketing ne’e di’ak no importante? Ninia resposta hanesan tuir mai:
1)                  Orientação mercado” – partido hanesan produtor programa “moris di’ak” tem que hatene saida mak consumidor hakarak kona ba “moris di’ak”. Partido labele produz tiha “sasan” (programa) depois usa mesak iha uma laran. Wainhira taka-an ka la sai ba liur, ne’e katak sei la hetan votante.
2)                  Orientação competitiva” – iha multipartidarismo nia laran, partido sira nebé tama iha eleição sei compete malu.Votante sira sei hili produto nebé di’ak liu no furak liu. Maski partido ruma mak bo’ot ona (iha recurso barak), maibe wainhira la hatudu “produto” nebé di’ak, nia sei lakon ka nia sasan ninia folin sei tun.
3)                  Orientação consumidor” – partido nebé di’ak no hakarak manan bebeik, tem que iha analista atu halo analize ba saida mak consumidor sira hakarak. Consumidor hakarak buat foun no buat diak. Wainhira partido ko’alia sasan besi-tua nian, ema sei buka dalan seluk. Ne’e duni, maski sasan tuan maibe wainhira falun didi’ak no halo furak tan, ema sei sosa nafatin. Mak tuan-kalu tiha ona, depois la halo furak ema sei hateke liu de’it.
4)                  Orientação husi ema sira nebé halo competição – katak, partido sira nebé la hatene halo competição ho di’ak no furak, neneik sei lakon “gosto” no “prazer”. Iha marketing, ema buka atu hatun malu. Maibe, la’os liu husi dalan atu hateten at ka estraga de’it ema seluk nia “produto”. Ida ne’e oho-an. Competição atu hatun produto husi partido seluk, di’ak liu ona mak liu husi dalan ida wainhira partido rasik hatudu produto foun ho qualidade di’ak liu no furak liu. Ne’e duni, wainhira partido ida hateten at ka hatun partido seluk nia “produto”, nia tem que hatudu opção foun no alternativa foun katak ninia produto mak iha folin di’ak.

Tuir Niffenegger nia hanoin katak political marketing ne’e hanesan relação entre produtor ho consumidor (cfr., P.B. Niffenegger, “Strategies for success from the political marketers” in The Journal of Consumer Marketing [1989]: 45–51). Tuir ninia hanoin processo political marketing baseia ba sistema P4 hanesan tuir mai:



Product (Produto)
  • Plataforma partido ...
  • Experiência histórica uluk nian (kaer ukun, ...)
  • Característica ema sira nebé tur iha partido laran


Promotion (Promoção)
  • Publicidade (advertising)
  • Publicações (artigos ka livro husi perito partido nian)
  • Evento debate husi membro hasoru ema seluk ...



Price (Preço)
  • Folin haré husi economia (recurso no rikusoy)
  • Folin haré husi psicologia (ema gosta ka ema ódio?)
  • Imagem partido nian iha nível nacional to’o comunidade de base ...




Place (fatin)
  • Oina mak partido mosu iha fatin ida atu hala’o marketing. Nia hatene ona fatin nebé votante barak (battle ground), no fatin nebé eleitor sira oituan de’it.
  • Fatin nebé iha “voluntariado” bele fo an ba hala’o serviço, partido hatene oinsa mak halo sira laran badinas nafatin

Campanha eleitoral nebé di’ak wainhira partidos políticos ka ninia candidato sira hatene halo marketing. Importante atu ema hatene, katak, atu bele manan votante sira nia laran, sira nia hakarak no sira nia gosto ... partido mos hatene usa linguagem marketing.

*) Hakerek nain, Comissário CNE representante husi Igreja Católica; coordenador sub-comissão EDUCAÇÃO ELEITORAL (estudos, pesquisa & publicações).

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.