VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20170515

Dies Natalis DIT ba 15: DIT, FILOZOFIA, ORGANIZATION CULTURE HO PROGRESU

Dies Natalis DIT ba 15:
DIT, FILOZOFIA, ORGANIZATION CULTURE HO PROGRESU

Husi Estanislau S. Saldanha, Fundador, Eis Reitor, Eis Prezidenti Fundasaun DIT, 
no Prezidenti Konselhu Permanenti DIT.

Estanislau S. SaldanhaFundador, Eis Reitor, Eis Prezidenti Fundasaun DIT, no Prezidenti Konselhu Permanenti DIT.
Iha 10 Maiu 2017, DIT selebra loron moris nian. Karik hare ba kotuk, DIT hariii ho zero nb la iha fatin mesak, falta rekursu hanorin. Nunee kapabilidade organizasaun, ema, osan, jestaun, komersiu limitadu tebes. Maibe agora DIT halo progresu boot tebes tb servisu makas staf hotu nian hahu husi ida kiik too Reitor. Nunee mos kontribuisaun estudante, alumni, povu, ho instituisaun parseiru sira husi rai laran no rai liur.

Antes harii, DIT hasoru dezafiu barak inklui kompromisiu atu oinsa jere DIT ba oin? Too ikus fundador inisial sira nebee hamutuk nain sia (9) mak Kirsty Sword Gusmao, Estanislau S. Saldanha, Joao Cancio Freitas, PhD, Agostinho dos Santos Goncalves, PhD, Hipolito Aparicio (matebean), Ancelmo Consecao, Ir. Antonio Ximenes, Dr. Jose Barreto, ho Dr. Paulo Assis Belo fiar hodi harii instituisaun teknolojia ida. Nunee fundador sira deside, DIT tenki sai instituisaun ensinu superior non-lukrativa. Nunee osan sira nb DIT hetan reinvesta tomak hodi hadia kualidade DIT. Fundador sira la bele fahe malu osan, no la bele klaim katak DIT nee sira nian. Iha Estatuta 2012, membru Board of Trustees simu hau nian prosposta atu hatama tan Manuel Vong, PhD ho Salustiano Piedade, PhD Cand. nudar membru fundador DIT nian. Nunee agora DIT iha membru Fundador hamutuk sanulu resin ida (11), nb sai mos hanesan membru permanenti BOT-DIT. 

DIT harii hodi tulun joven sira hetan kuinesimentu, abilidade, atitude, ho valor diak no aas. Nunee bele hamosu hanoin kreativu, inovativu, ho inovasaun oioin hodi haforsa Timor oan nudar Timor oan, nb matenek, kompetividade ho produtividade aas, nebee hakesi an iha fiar, moral diak, identidade ho kultura Timor nian, nb komunga edukasaun sein fronteira, ho non diskriminatoriu, nb tulun foin sae sira iha area rural hodi hetan sira nia mehi no esperansa. Nunee DIT harii hodi oferese ho buka matenek hodi serbii hanesan nia motto "Matenek Nodi Serbii". DIT laos fatin hodi fahe malu pozisaun ho osan. 

Iha Estatuta DIT foin hahu formaliza filozofia DIT nian. Filizofia DIT nian nee mk: 1. Fiar, 2. kualidade, 3. identidade, 4. inklusividade (diversidade ho non-diskriminatoriu). 5. parseria, ho 6. Emprendedorizmu (entrepreneurship). 

Fiar. Familia boot DIT fiar maromak nudar kriador mundu, ema ho sasan hotu-hotu. Nunee maromak mk as liu buat hot-hotu, no maromak mak sai matenek ho sivilizasaun nia hun, no familia boot DIT hakesi nia fiar, hanoin, hahalok ho obra sientista iha kontestu nee. Fiar katak Jesus mak maromak oan, nb aman maromak hatuun mai iha mundu nudar maromak no ema, nudar matenek nain, no matenek hun hodi hanorin, hariku & haburas matenek sivilizasaun, nb ema sai nudar sentru no lalatak maromak nian. Fiar inan santa grasa wain nudar inan ida bale nafatin familia boot DIT iha situasaun sa ida deit no oinsa deit. Familia boot hetan nafatin grasa maromak nian liu husi inan santa. Matenek, obra ho susesu nee hanesan grasa maromak nian nebee fo ba familia boot DIT nian liu husi inan santa grasa wain. Fiar katak beiala sira nudar hun familia boot DIT nian nb maromak halo ho hatuur uluk iha mundu, nb hatuur prinsipiu, norma ho hahalok husi beiala sira husi jerasaun ba jerasaun, nb sai parte integrante fiar nian, nudar sarani ho ema umana. Nunee familia boot DIT bele hetan grasa ho matak malirin hodi hamosu, hasae, ho habelar siensia ho teknolojia ba ema nia diak. Familia boot DIT fiar katak ema hotu matenek, iha kapabilidade, ho grasa sein iha diskriminasaun iha kualker forma, no nunee halibur ho hatuur kapasidade sira nee hotu hamutuk hodi dezenvolve siensia ho teknologia ba bem estar komum. Fiar = Grasa + Matak Malirin. Nunee nakfilak ba familia boot hodi iha neon & ulung matenek ho fuan boot hodi serbii. Tanba fiar nee mk iha selebrasaun tinan 10 DIT nian (10 Maiu 2012), familia boot DIT nian hakotu Inan Santa Grasa Wain sai hanesan Mahein DIT nian, no hetan bensaun husi Amu Bispu Dili, Dom Alberto Ricardo da Silva. Nunee mos iha tinan 2014 harii Gruta Inan Santa Grasa Wain Iha Knua DIT laran hodi bale ho akompaina familia boot DIT. 

Kualidade katak familia boot DIT hamosu hanoin, hahalok, kreatividade, invensaun, inovasaun, produtu ho servis nb diak ho kualidade hodi tulun sosiedade ba moris diak, dignu, saudavel ho sustentavel nudar Timor oan ho nudar mundu nia oan. Iha kontestu espesifiku kualidade katak familia boot DIT komite ba hanorin, formasaun, peskiza ho servisu komunitariu nb kualidade ho iha oin hodi sai mata dalang, masin ho naroman ba sosiedade nia moris diak, ho dignu. Kualidade katak familia boot DIT iha kualidade intelektual, emosional, sosial, moral, ho spiritual. 

Identidade katak familia boot DIT rekuinese ho hare an identiku ho kualidade iha kualker forma aspeitu ema nian. Katak familia hare an, rekuinese ho komunga kata sira nian sentru mk kualidade nb hakesi iha identidade ho kultura Timor-Leste nian. Signifika katak edukasaun iha DIT halo ema sai matenek no iha fiar tuir lisan no kultura Timor nian. Edukasaun iha DIT halo ema sai matenek nudar Timor oan, laos sai ema seluk iha nia rain rasik. Iha era globalizasaun ho kompetisaun nb halo mundu atu la iha fronteira, identidade ho sidadania nudar filtru ho fronteira hodi hatudu ita nia an nudar Timor oan hodi kompete ho rai seluk. Timor-Leste la bele mout iha onda globalizasaun, mb sai parte husi globalizasaun nb iha mesak identidade ho kultura. Knua DIT tenki sai pionir ho autor importante atu hametin identidade Timor oan nudar Timor oan nb matenek, produtivu ho kompetividade aas, no hamrik hanesan ema husi nasaun sira seluk.

Inklusividade katak familia boot DIT rekuinese ho respeita diversidade hanoin, fiar ho kapabilidade. Buat sira nee hotu sai nudar aset ho riku soin DIT nian hodi uza hamutuk, didiak, efetivu ho sustentavel hodi dezenvolve DIT, sosiedade, nasaun ho mundu. Inklusividade katak familia boot DIT hanoin, fiar, hakesi no halao pratiku ensinu, formasaun, peskiza, servisu komunitariu, ho jestaun tuir edukasaun non fronteira, ho la iha diskriminasaun iha rasa ema nian (etnika), fiar, afiliasaun politika, geografika, ho lian. 

Parseria katak ema hotu nudar familia iha Knua ida naran DIT, no Timor-Leste. Nudar familia ema hotu tenki hanoin hamutuk, halo hamutuk ho hetan diak hamutuk. Tb parseria nee hakesi ho fiar ho unidade nb sai aset boot ba DIT, sosiedade ho nasaun. Fiar ho unidade sei halo ema hotu setvisu hamutuk ba objetivu diak hamutuk. Parseria hatuur iha filozofia "ita", laos "hau". 

Entrepreneurship katak familia boot tenki dezenvolve rekursu ho kapabilidade nb iha hodi hamosu hanoin kreativu, inovativu, ho konversi ba produtu ho servis nb iha folin ba nia an, ho ema seluk. Ho kreatividade ho inovasaun, familia boot bele hamrik mesak, hamosu atividade ba nian an ho ema seluk iha vida ekonomia hodi dignifika ema umanu. 

Filozofia sira leten nee transforma ona ba kultura organizasaun DIT nian. Kultura organizasaun DIT katak filozofia sira hanesan: 1. Fiar, 2. kualidade, 3. identidade, 4. inklusividade, 5. parseria, ho 6. Emprendedorizmu, sai ona mata dalang ka way of life familia boot DIT nian, ho hakesi familia boot DIT hodi hanoin hamutuk, halo hamutuk, no hetan diak hamutuk uza filozofia nb sai hun ba kultura organizasaun DIT nian. Nunee tulun DIT halo no hetan progresu boot.

Parabens DIT, parabens Knua DIT, no Parabens familia boot DIT.

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.